Draw in Order to See: Kognitívne dejiny architektonického dizajnu

Recenzie čitateľov

Kniha Marka Hewitta predstavuje nový pohľad na dejiny architektúry a obhajuje prístup, ktorý kladie dôraz na stelesnené poznanie a úlohu kresby pri prepájaní mysle a tela v procese navrhovania. Kritizuje spoliehanie sa na moderné technológie v architektúre a snaží sa preklenúť historickú priepasť medzi minulosťou a súčasnosťou. Autor odporúča túto knihu architektom, dizajnérom a pedagógom, najmä v oblasti architektonického vzdelávania.

⬤ Inovatívny pohľad na dejiny architektúry
⬤ Zdôrazňuje stelesnené poznanie a význam kresby
⬤ Spája minulé a súčasné architektonické postupy
⬤ Kritika vplyvu moderných technológií na architektúru
⬤ Cenné pre architektov, projektantov a pedagógov.

Nemusí sa páčiť tým, ktorí uprednostňujú tradičné historické prístupy; niektorí čitatelia môžu považovať kritiku moderných technológií za príliš ostrú.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Draw in Order to See: A Cognitive History of Architectural Design

Obsah knihy:

Kniha Draw In Order to See je prvou knihou, ktorá skúma históriu architektonického navrhovania s využitím najnovších poznatkov kognitívnej vedy a stelesneného poznávania.

Mark Alan Hewitt začína základnými informáciami o vizuálnom vnímaní, kognitívnej vede, dizajnérskom myslení a spôsoboch koncepcie, ktoré skupiny architektov využívali vo svojej praxi, a potom skúma 12 000 rokov staré obdobie, aby získal konkrétne informácie o kognitívnych schémach, ktoré Homo sapiens využíval pri tvorbe svojich budov a obydlí. Výsledná história rozdeľuje tieto spôsoby myslenia do troch veľkých kognitívnych oblúkov: zhotovovanie, zobrazovanie a zostavovanie, a to v konkrétnych časových rámcoch.

Jeho analýza vychádza z tézy Merlina Donalda o mimetickom a symbolickom poznávaní ako rozhodujúcich pre vznik modernej mysle a ďalej využíva teórie vtelenia a stelesnenia na objasnenie ich vzťahu k architektúre. Jednotlivé kapitoly sa zaoberajú vznikom zobrazovania v období renesancie, vzdelávaním architektov v novoveku, barokovým iluzionizmom a scénografiou, rozpadom remeselnej gramotnosti v období osvietenstva a modernými experimentmi s modelmi, montážou a ilúziami pohybu. V závere autor kritizuje súčasný dizajn a vzdelávanie a propaguje dizajn so stelesnením ako tonikum pre profesiu v kríze, ktorá čelí výzvam klimatických zmien, nedostatku energie, nerovnosti a bývania pre viac ako sedem miliárd obyvateľov v nasledujúcich desaťročiach.

Táto prelomová a cenná štúdia predstavuje jasný pohľad na súčasný výskum v dvoch príbuzných oblastiach, ktoré doteraz neboli porovnávané, a načrtáva stratégiu budúceho výskumu. Rozsiahla bibliografia ponúka čitateľom aktuálny odkaz na vedu aj históriu architektúry, ktoré stoja v pozadí textu.