Home Movie
Domáci film Paddyho Summerfielda rozpráva najstarší príbeh, najsmutnejší príbeh, príbeh, ktorý zahŕňa aj rozprávača. Je to pád človeka, pád z nevinnosti do vyhnanstva, temný svet klaustrofobických interiérov, barov nízkeho života a zafarbených ulíc, náhodného smilstva v ošarpaných hotelových izbách.
Je to pád z milosti do zakázaných priestorov, kde tajomstvá hnijú za zatvorenými dverami a unavenými očami. A je to pád do nočnej mory a psychózy, kde ja v chorobe obklopuje svet hrôzami. Sú to obskúrne scény, aké by možno spoznal Dostojevskij, vyjadrujúce šialenstvo a posadnutosť tých, ktorí sú v nich uväznení.
Už pohľad na takýto svet, na takéto obrazy, pôsobí transgresívne. Home Movie nás vedie do temnoty, ale cesta je vždy hľadaním, ktoré naznačujú záverečné obrazy vzďaľujúce sa od rozkladných pôžitkov a bolesti smerom k osvieteniu.
Posledná sekvencia sa začína modliacimi sa rukami v geste výčitiek a kajúcnosti. Potom prichádza na scénu.