The Good Inclination
V židovskej tradícii sa hovorí, že ľudia majú protichodné dobré a zlé sklony. Pokiaľ ide o prvé, vedie to k manželstvu, rodeniu detí, stavbe domu alebo k práci.
Pokiaľ ide o tie druhé, prejavujú sa v takých vlastnostiach, ako je lakomstvo, hnev a odplata. Tento dvojitý sklon je názorne znázornený anjelom na jednom ramene a démonom na druhom. Ľudia si musia vybrať medzi nimi, ktorý z nich im bude slúžiť ako mentor.
Ak je to ten prvý, jeden z nich je požehnaný.
Ak ten druhý, tak s tragickými následkami. C.
S. Lewis poznamenáva, že Boh je viac naklonený používať mrkvu (stimuly) než palice (požiadavky). Hoci to môže znamenať precedens, určite to naznačuje, že by sme nemali zdôrazňovať jeden sklon na úkor druhého.
Je nám totiž dané, aby sme sa stali obeťou jednej chyby v snahe uniknúť jej opaku. Zostáva sa do tejto témy zahĺbiť obšírnejšie a príklady sa množia. Hneď na začiatku, pokiaľ ide o tradíciu vznešeného Boha, ktorá pretrváva od staroveku.
Neskôr, pokiaľ ide o občanov kresťanov, ako výraz kresťanskej sociálnej etiky. Ešte neskôr v súvislosti s pestovaním občianskej slušnosti ako výzvy k humánnemu správaniu.
A tak ďalej. Azda najvýraznejší je príklad, ktorý dáva Ježiš, pokiaľ ide o jeho nedotknuteľnú ľudskosť. Pripomíname, že v zmysle vierouky bol zároveň božský aj ľudský.
Čo sa týka potvrdenia: "Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale máme veľkňaza, ktorý bol pokúšaný vo všetkom ako my, ale bez hriechu" (Hebr 4,15).