Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
The Good Cartesian: Louis de la Forge and the Rise of a Philosophical Paradigm
Steven Nadler predstavuje životopisnú a filozofickú štúdiu Louisa de La Forge (1632-1666), lekára, ktorý bol v 17. storočí mimoriadne významným, ale dlho pomerne opomínaným Descartovým nasledovníkom.
Jeho dômyselné príspevky k metafyzike, filozofii mysle a fyziológii kartezianizmu v desaťročiach po Descartovej smrti v roku 1650 prispeli k tomu, že sa táto filozofia stala dominantnou filozofickou paradigmou tohto obdobia; až v 18. storočí ju vytlačil newtonizmus. La Forge začal svoju karteziánsku kariéru tým, že poskytol drevorezové ilustrácie a rozsiahly komentár k vydaniu Descartesovho Traité de l'homme z roku 1664, ktoré bolo prvým vydaním časti rozsiahleho, prelomového pojednania Le Monde, ktoré zostalo za Descartovho života nepublikované, v pôvodnom jazyku.
La Forge je vo svojom komentári oddaným a verným, ale nie nekritickým žiakom, ktorý obhajuje, dopĺňa, aktualizuje a dokonca opravuje Descartov opis ľudského tela, ktorý ho považuje za „stroj“ fungujúci na princípoch mechanickej filozofie. V roku 1666 La Forge vydal vlastné Traité de l'esprit de l'homme, pojednanie o ľudskej mysli.
Vysvetliť myseľ a jej spojenie s telom bolo niečo, čo Descartes dlho plánoval, ale nikdy to v skutočnosti systematicky nerealizoval. La Forgeho najinovatívnejším a najvplyvnejším filozofickým príspevkom v Traité - ktorý presahuje všetko, čo si Descartes predstavoval - je jeho obmedzená verzia doktríny occasionalizmu, ktorá Bohu pripisuje aktívnu a trvalú kauzálnu úlohu vo svete a obmedzuje prírodné látky na „príležitosti“ pre účinnú Božiu činnosť.
La Forge tým pripravil pôdu pre neskorší, ešte neortodoxnejší vývoj kartezianizmu.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)