Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha skúma, ako čínska pamäť na druhú svetovú vojnu formuje jej súčasnú nacionalistickú identitu a globálnu úlohu. Predstavuje podrobnú analýzu vplyvu druhej svetovej vojny na čínsku politickú krajinu a jej asertívny nacionalizmus. Rozprávanie zdôrazňuje požiadavku Číny na spravodlivosť a uznanie jej vojnových obetí, čo ovplyvňuje jej dnešný medzinárodný postoj.
Výhody:Kniha poskytuje dôkladnú historiografiu a modernú sociálnu a politickú analýzu vyvíjajúceho sa čínskeho príbehu okolo druhej svetovej vojny. Účinne ilustruje význam vojny pri formovaní súčasnej čínskej identity a ašpirácií na globálnej scéne.
Nevýhody:Kniha môže byť pre niektorých čitateľov príliš akademická, pretože sa výrazne zameriava na rozprávanie o druhej svetovej vojne v Číne bez širších perspektív. Tí, ktorí hľadajú komplexnejší pohľad, ju môžu považovať za nudnú.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
China's Good War: How World War II Is Shaping a New Nationalism
Obsah knihy:
Kniha roka v kategórii Foreign Affairs.
Kniha roka časopisu Spectator
"Podrobný a fascinujúci opis toho, ako sa vyvíjala stratégia čínskeho vedenia v jednotlivých obdobiach... Najzaujímavejší je pri skúmaní motívov Pekingu, prečo sa pustil do takej ambicióznej prestavby svojej minulosti.".
-- Wall Street Journal.
"Bystré... obratné, štruktúrované dielo intelektuálnej histórie."
-- Foreign Affairs.
"Rozsah dôkazov, ktoré Mitter zhromaždil, je pôsobivý. Argument, ktorý predkladá o vojne, pamäti a medzinárodnom poriadku, je... originálny.".
-- The Economist.
"Aktuálny pohľad na to, ako spomienky a predstavy o druhej svetovej vojne zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu v konceptualizáciách o minulosti a súčasnosti v súčasnej Číne.".
--Peter Frankopan, The Spectator.
Po väčšinu svojej histórie sa Čína bránila verejným diskusiám o vojne proti Japonsku. Ale ako sa krajina stala silnejšou, rozsiahle prehodnocovanie vojnových rokov bolo kľúčové pre nové sebavedomie v zahraničí a rastúci nacionalizmus doma.
Čínski vedci, povzbudení reformami za vlády Deng Xiaopinga, začali skúmať dlho tabuizované vojnové úsilie Guomindangu a skúmať spoluprácu s Japoncami a úlohu Číny v povojnovom globálnom usporiadaní. Dnes múzeá, televízne programy, časopisy a sociálne médiá prezentujú vojnu ako zakladateľský mýtus vzmáhajúcej sa Číny, ktorá vystupuje skôr ako víťaz ako obeť. Jeden z príbehov stavia Peking do pozície tvorcu a ochrancu medzinárodného poriadku - cnostného systému, ktorý je teraz podľa mnohých v Číne ohrozený Spojenými štátmi. Radikálne prehodnotenie vlastnej minulosti Čínou je novým zakladateľským mýtom pre národ, ktorý sa považuje za predurčený na formovanie sveta.
