Divoké dieťa: Intenzívne rodičovstvo a posthumanistická etika

Pôvodný názov:

Wild Child: Intensive Parenting and Posthumanist Ethics

Obsah knihy:

Skúmanie toho, ako postava „divokého dieťaťa“ v súčasnej fikcii reaguje na súčasné kultúrne obavy týkajúce sa etiky reprodukcie a budúcnosti ľudstva

V osemnástom storočí západná filozofia postavila postavu „dieťaťa“ na hranicu medzi neskrotnou prírodou a racionálnou dospelosťou. Súčasné kultúrne obavy týkajúce sa etiky a politiky reprodukčnej voľby a krízy rodičovskej zodpovednosti dodali tejto liminálnej postave v rozprávaniach dvadsiateho prvého storočia nový význam.

Naomi Morgensternová v knihe Divoké dieťa skúma zobrazenie detí a ich dospelých opatrovateľov v extrémnych situáciách - od násilia v otroctve a sexuálnom zajatí až po náhodnú smrť, masové vraždy, mučenie a globálnu apokalypsu - v takých dielach, ako je Milosrdenstvo od Toni Morrisonovej, Cesta od Cormaca McCarthyho, Musíme si pohovoriť o Kevinovi od Lionela Shrivera, Izba od Emmy Donoghueovej a film Denisa Villeneuva Väzni. Morgenstern ukazuje, ako v týchto naratívoch „divoké“ deti fungujú ako symptómy nových etických kríz a existenciálnych obáv vyvolaných premenami v technológii a politike reprodukcie a zvýšeným počtom etických otázok týkajúcich sa samotného rozhodnutia reprodukovať sa. Tvárou v tvár neistej budúcnosti, ktorá už nepotvrdzuje dôveru patriarchálneho humanizmu, takéto naratívy v sérii hyperbolicky násilných scén vytláčajú alebo premietajú súčasné obavy z materskej obety a otcovskej ochrany na divokosť detí.

Naliehavá a pútavá kniha Divoké dieťa ponúka jedinú rozsiahlejšiu úvahu o tom, ako si fikcia dvadsiateho prvého storočia začala predstavovať rozhodnutie reprodukovať sa a etické výzvy posthumanistického rodičovstva.