Theaters of Pardoning
Od preventívneho omilostenia Richarda Nixona Geraldom Fordom a tvrdení Donalda Trumpa, že ako prezident by mohol omilostiť sám seba, až po posmrtné kráľovské omilostenie Alana Turinga - moc milosti má silný vplyv na politickú a kultúrnu predstavivosť. V knihe Theaters of Pardoning Bernadette Meylerová sleduje korene súčasného chápania omilostenia až po tragikomické "divadlá omilostenia" v dráme a politike Anglicka sedemnásteho storočia.
Posuny v tom, ako sa omilostenie zobrazovalo na javisku a diskutovalo v politických traktátoch a v parlamente, odrážali prechod od monarchickejšej a na rozsudky zameranej podoby tohto konceptu k čoraz viac parlamentnej a legislatívnej vízii suverenity. Meyler ukazuje, že na anglickom javisku sa jednotlivé omilostenia pomsty nenápadne transformovali do rozsiahlejších omilostení revolúcie, od Shakespearovej hry Measure for Measure, kde séria záverečných omilostení preruší to, čo by inak mohlo byť cyklom pomsty, až po neskoršie diela ako Zákony cukríkov Johna Forda a Bondman Philipa Massingera, v ktorých uplatnenie milosti zabráni zvrhnutiu samotného štátu. V politickej oblasti sa milosť ako právo kráľa vyvinula do právnej koncepcie, ktorá vyvrcholila myšlienkou všeobecnej amnestie, "zákona o zabudnutí", za činy spáchané počas anglickej občianskej vojny.
Opätovné chápanie udeľovania milosti ako vydávania zákonov účinne presunulo suverenitu z kráľa na zákonodarcu, čo je posun, ktorý naďalej vyvoláva podozrenie v súvislosti s výkonom milosti. Meyler dochádza k záveru, že len prerušením spojenia medzi udeľovaním milosti a suverenitou, ktoré sa upevnilo v Anglicku v sedemnástom storočí, môžeme oživiť udeľovanie milosti ako demokratickú prax.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)