Disinheritance: Básne

Recenzie čitateľov

Básnická zbierka Johna Sibleyho Williamsa „Disinheritance“ vyvoláva hlboké emócie týkajúce sa straty, smútku a zložitých rodinných vzťahov. Kritici si všímajú podmanivú kvalitu jeho písania, bohaté metafory a intímne skúmanie srdcervúcich tém, pričom zároveň uznávajú, že básne môžu mať pochmúrny a temný tón.

⬤ Silný a sugestívny jazyk, ktorý zachytáva hlboké emócie spojené so stratou a smútkom.
⬤ Bohaté metafory a intímne skúmanie rodinných tém, ktoré rezonujú s čitateľmi.
⬤ Jedinečná štruktúra a premyslené usporiadanie, ktoré podnecujú čitateľov k zamysleniu sa nad ich významom.
⬤ Niektoré básne vyjadrujú nádej a pocit spojenia uprostred smútku.
⬤ Každé čítanie odhaľuje nové vrstvy, čo z tejto zbierky robí zbierku, ktorá nabáda k opätovnému čítaniu.

⬤ Intenzita tém môže byť pre niektorých čitateľov náročná alebo nepríjemná.
⬤ Niektoré básne sú vnímané ako veľmi temné, čo sa nemusí páčiť každému.
⬤ Dvojznačnosť a surrealistické prvky môžu u čitateľov vyvolať pocit, že sa strácajú alebo túžia po ďalších súvislostiach.

(na základe 57 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Disinheritance: Poems

Obsah knihy:

Lyrické, filozofické a nežné skúmanie rôznych hlasov smútku, vrátane hlasov zlomeného, uzdravujúceho sa, syna, ktorý sa stal otcom, a mŕtveho, Vydedenie priznáva stratu a zároveň oslavuje neistotu sveta, ktorý sa neustále mení. Od konkrétnych dôsledkov každého ľudského gesta až po oduševnené výsluchy "tohto spojenia skutočného / a bájneho svetla", tieto básne obývajú neistý medzipriestor, kde duchovia môžu byť skutočnejší ako mäso a krv vlastných rúk.

"V "amalgáme skutočného / a rozprávkového svetla" Johna Sibleyho Williama je možné opäť uveriť v lyrickú báseň ako krásny - aj keď ťažko uchopiteľný - dôkaz súkromného priestoru. Vydedenie sa iste dôverne vyrovnáva so stratou - ale zároveň ponúka báseň ako spôsob, ako si spomenúť, vytrvať, byť sám sebou, veriť. A vytrvať, keď viera nemusí byť možná v medziach brehov, ktoré nám ukladajú moria." -Joan Naviyuk Kane "V týchto básňach Johna Sibleyho Williamsa je večná túžba.

Túžba po tom, čo sa nedá pochopiť.

Pieseň o tom, čo jednoducho je. Vzdialenosť, ktorá sa nedá zmerať ľudskou mierou.

Séria hlbokých strát, z ktorých sa rodia slová, ktoré sa nelíšia od liekov." -Zubair Ahmed "V týchto básňach je hlad múdreho človeka s prázdnymi rukami, ktorý chce spievať. A spieva. Nechajte tieto básne spievať aj vás.

Nech ťa držia na tom slabom mieste nádeje, nech nás obliehajú kotviace na divokom / bezodnom mori." -Daniela Elza "V dojímavej, pochmúrnej zbierke Johna Sibleyho Williamsa sila elegií, snenia a threnódie prekonáva odlúčenie spôsobené odlúčením. Tieto podmanivo atemporálne básne tvoria miesto, kde sa môžu stretnúť generácie jednej rodiny. Williamsov lyrický protojazyk - elementárny, archetypálny, prvotný - tu prekonáva bariéry času a priestoru.

Jeho básne vytvárajú vlastné dedičstvo." -Paulann Petersenová, emeritná laureátka oregonskej poézie."