Dievča z tekutého ortuti

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Liquid Mercury Girl

Obsah knihy:

Básne v zbierke Marianne Broylesovej Dievča z tekutého orkánu sa stavajú čelom k výzvam nášho rozbitého sveta. Broylesová s eleganciou, pôvabom a neochvejným básnickým pohľadom medituje o väčších otázkach lásky a straty, smrti a života, pričom si nájde čas aj na to, aby si všimla trilkovanie spevu spevavca. Sú to básne, ktoré sú vtipné a prekvapivé, lyrické a srdcervúce, ktoré čitateľa prinútia zastaviť sa a venovať pozornosť. Dievča s tekutým ortuťom je balzamom pre tieto časy, liečivým darom, ktorý nám umožňuje uvedomiť si, že zlomeniny v našom svete a v nás samých sú rany, ktoré sa môžu a musia liečiť pozornosťou, trpezlivosťou a láskou. Je to životne dôležitá, potrebná práca - výzva starať sa o druhých a o seba samých, kým nie je neskoro. --Stacey Lynn Brown, autorka knihy The Shallows

Nádherná zbierka Marianne Broyleovej Dievča z tekutého orkánu sa sústreďuje na lásku, ktorá oslobodzuje aj bolí, a ponúka nevyhnutnosť milovať vždy, pretože napriek bolesti, ktorú môže priniesť, existuje aj nádej. Tieto básne osvetľujú boj s duševnou chorobou a traumou z pohľadu opatrovateľa, so súcitom a empatiou.

S vtipom a hlbokým pochopením skúšok, ktoré z hovorkyne urobili to, čím je, múdru a milujúcu ženu, ktorá je silnejšia vďaka bolesti, ktorú prežila, sa ponárajú do hĺbky dievčenských spomienok, ako je prvý bozk a letný tábor. V týchto básňach sa šikovnou niťou prepletá smútok a radosť a prosí nás: Milujte teraz, milujte teraz, milujte teraz. -Jenn Givhan, autorka knihy Rosin Einstein.

V básni Marianne Broylesovej Dievča z tekutého Merkúra sa učíme milovať v osamelosti, otáčať stránky biblie a namiesto nich nachádzať svojich otcov, vidieť tváre našich predkov v utrápenej tvári našej matky, ktorá sa "snaží vzísť ako hyacint v našom) hrdle".) Je to krásna zbierka, v ktorej hlas túži, spieva a smúti tak, ako človek smúti, keď žije práve tak dlho, aby dôverne poznal aj vášeň aj smrť. Broylesová nám hovorí, že "chcela, aby ju to bolelo tak, ako ma to bolelo/pretože vedela, že ma opustí, opustí nás, veľmi skoro, pravdepodobne ešte pred prvým tuhým mrazom v Connecticute". Broylesov jazyk nás zasahuje hlboko, vlastne až do špiku kostí. Ale práve tam, kde žijú jej básne, sme schopní vidieť seba samých a naše boľavé, ľudské životy také, aké sú.

Krásne. --Erika T. Wurthová, autorka knihy Ty, ktorý sem vstupuješ