Osudovou chybou akademikov a politických pozorovateľov bolo, že islamistické hnutia považovali za predstaviteľov zdanlivo "autentickej" modernizácie, čím prispeli k delegitimizácii sekulárnych síl v moslimských krajinách a prostrediach ako "kultúrne cudzích elít".
S touto nesprávnou interpretáciou súvisí aj paradigmatické rozhodnutie vlád v Európe a Nemecku prejsť vo svojich integračných politikách na náboženstvo. Príspevky v tomto zborníku problematizujú fundamentalizáciu islamu medzi migrantmi a náboženský obrat v integračnej politike.