Lisabonská zmluva udelila Európskej únii nové právomoci v oblasti priamych zahraničných investícií.
Lisabonská zmluva však ponechala rozsah týchto právomocí do značnej miery otvorený. Ešte stále existujú nezhody o tom, či je nová právomoc Únie všeobjímajúca.
To je zrejmé najmä v právnej, ale aj politickej diskusii o obchodných dohodách EÚ s Kanadou a USA. Autor uplatňuje gramatickú, systematickú, teleologickú a historickú metódu výkladu s cieľom odhaliť možné obmedzenia kompetencií. Zisťuje, že hoci znenie článku 207 ods.
1 priznáva Únii výlučnú právomoc v oblasti priamych zahraničných investícií, nie všetky aspekty tejto oblasti politiky spadajú do jeho pôsobnosti. Vzhľadom na nedostatok všeobjímajúcej právomoci je potrebná účasť členských štátov na uzatváraní medzinárodných dohôd o ochrane investícií.