Kniha sa zaoberá mimoriadne pozoruhodným kultúrnym fenoménom: každý, kto má do činenia s Francúzskom, sa stretáva s nepriamou formou komunikácie, ktorá tam prevláda.
Najmä Nemci si vzhľadom na úplne odlišný spôsob komunikácie a rozprávania všímajú, že v susednej krajine treba okrem ovládania jazyka ovládať aj umenie implicitného vyjadrovania, aby sa človek mohol zapojiť do rozhovoru.
Skúma sa otázka, kedy a prečo sa nepriama komunikácia vyvinula a upevnila ako habitus vo Francúzsku. Ukazuje sa, ako literatúra reflektuje umenie implicitnej komunikácie a akú úlohu toto umenie zohráva vo výnimočnom kultúrnom postavení Francúzska („exception culturelle“) v Európe, ktorému sa krajina teší už po stáročia. Úvahy o nepriamej forme reči sa analyzujú na základe vynikajúcich príkladov francúzskej literatúry od 16. do 21. storočia.
Kniha je výsledkom série prednášok o otázke interkulturality vo francúzsko-nemeckých stretnutiach. Patrí do kategórie medzikultúrnych literárnych dejín.