Počnúc "veľkým nepokojom" v roku 1817 - po neslávne známom roku bez leta (1816), ktorý vyvolala erupcia sopky v ďalekej Indonézii, o ktorej tu samozrejme nikto nevedel - a končiac "zrušením núteného hospodárstva" dva roky po menovej reforme v roku 1948, píšu tu traja muži troch generácií - otec, syn a vnuk - o živote v Echzelli a Gettenau a o priebehu dejín, ako ich prežívali na vidieku.
Ich rozprávanie je komplexným opisom každodenného života na dedine a jeho zmien v priebehu takmer 150 rokov, so všetkými jeho vzostupmi a pádmi, radosťami a predovšetkým prácou, utrpením a ťažkosťami. Takmer mimochodom kronikári zaznamenali aj mnohé neoceniteľné podrobnosti o histórii obce.