Diabol, ktorého sme poznali: Američania a studená vojna

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hutné a hlboké skúmanie obdobia studenej vojny a ponúka cenné informácie o amerických rozhodnutiach a perspektívach v tomto období. Čelí však kritike pre svoje vnímané revizionistické názory.

Rýchle vydanie, prenikavý obsah, poskytuje dobré informácie o studenej vojne a amerických dejinách v tomto období.

Hutná a miestami ťažko priechodná; kritizovaná za revizionistické snahy, ktoré obviňujú USA z konania Sovietskeho zväzu.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Devil We Knew: Americans and the Cold War

Obsah knihy:

Koncom 50. rokov 20. storočia bol Washington poháňaný strachom z komunistickej subverzie: za vývojom doma i vo svete videl ruku Kremľa. FBI bola posadnutá hrozbou, ktorú predstavovala americká komunistická strana - členstvo v strane však kleslo tak nízko, píše H. W. Brands, že by sa zmestilo "do stredoškolskej telocvične", a bola tak silne infiltrovaná, že J. Edgar Hoover skutočne uvažoval o tom, že využije svojich informátorov ako hlasovací blok na ovládnutie strany. V zahraničí zaujatie komunizmom viedlo Biely dom k tomu, aby pomohol zvrhnúť demokraticky zvolené vlády v Guatemale a Iráne a nahradiť ich diktatúrami. Studená vojna však v tom čase už dávno zaslepila Američanov pred iróniou ich boja proti komunizmu.

V knihe Diabol, ktorého sme poznali Brands vtipne a vnímavo opisuje americkú skúsenosť so studenou vojnou od Trumanovho vytvorenia CIA až po vytvorenie SDI Ronaldom Reaganom. Brands je autorom viacerých vysoko cenených prác o Amerike v dvadsiatom storočí.

Svoje skúsenosti tu zúročuje v knihe s dokonalou odbornosťou a výnimočným elánom. Kriticky sa pozerá na strategické koncepcie (a mylné predstavy), ktoré viedli kedysi izolacionistický národ k tomu, aby viedol vojnu proti komunizmu na najodľahlejších miestach na Zemi. V čase, keď Eisenhower odchádzal z úradu, Spojené štáty bojovali proti komunizmu podporovaním diktátorov od Iránu po Južný Vietnam, od Latinskej Ameriky po Blízky východ - a zároveň sa zapájali do tajných operácií po celom svete. Brands neponúka žiadne ospravedlnenie za komunistické správanie, ale obratne ilustruje napäté myslenie, ktoré viedlo Washington k vynaloženiu závažne neprimeraných prostriedkov (vrátane desiatok tisíc životov v Kórei a Vietname)

Na pochybné príčiny. Bystro analyzuje meniace sa politiky jednotlivých administratív, od Nixonovho žonglovania (rozhovory SALT s Moskvou, nové vzťahy s komunistickou Čínou a bombardovanie Severného Vietnamu) cez Carterov zmätok až po Reaganove laserové útoky. Rovnako dôležitý je jeho prenikavý, často zábavný pohľad na to, ako protisovietsky boj využívali politici, priemyselníci a vládne agentúry. Vplieta do toho obratné náčrty postáv, ako sú Barry Goldwater a Henry Jackson (ktorý získal kreslo v Senáte s prísľubom: "Mnohé závody sa z mierového obdobia preorientujú na celoplošnú obrannú výrobu"). Vidíme Johna F. Kennedyho, ako v roku 1957 predniesol výstižný prejav na obranu rastúcich síl nacionalizmu v Alžírsku a vo Vietname.

Vidíme ho aj v Bielom dome o niekoľko rokov neskôr, ako nariaďuje masívne zvýšenie amerických vojenských záväzkov v Saigone. Kniha prechádza ekonomikou a psychológiou studenej vojny a ukazuje, ako si konfrontácia vytvorila vlastné voličské skupiny v.

Súkromný priemysel a verejný život.

Nakoniec Američania vyhlásili, že v studenej vojne zvíťazili, ale Brandsovo rozprávanie nám dáva dôvod zmierniť oslavy. "Najzvrátenejšie je," píše, "že výzva do zbrane proti komunizmu spôsobila, že americkí vodcovia zvrátili princípy, ktoré predstavovali najlepší argument ich krajiny proti komunizmu." Táto ďalekosiahla história jasne ukazuje, že studená vojna bola súčasne oveľa viac a oveľa menej, ako sme si vtedy predstavovali.