Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je hlbokým skúmaním filozofie Johna Deweyho, najmä jeho jedinečného spojenia idealizmu a realizmu. Spochybňuje doterajšie interpretácie Deweyho a argumentuje v prospech hlbšieho pochopenia jeho metafyziky a epistemológie ako prepojených s ľudskou skúsenosťou a sociálnymi súvislosťami. Kniha ponúka podrobnú analýzu Deweyho myslenia a jeho implikácií pre súčasnú filozofiu, čím sa označuje za významné dielo v tejto oblasti.
Výhody:⬤ Hĺbková analýza filozofie Johna Deweyho, najmä jeho metafyzických a epistemologických perspektív.
⬤ Dôkladný výskum a podrobné informácie, ktoré sú presvedčivým argumentom pre nové chápanie Deweyho.
⬤ Zaoberá sa nuansami ľudskej skúsenosti vo vzťahu k spoločenským faktorom a filozofickým koncepciám, čím poskytuje novú interpretáciu pragmatizmu.
⬤ Chváli sa za hĺbku a význam v kontexte amerického pragmatizmu.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať slovník a pojmy za archaické alebo mätúce, najmä tí, ktorí nie sú oboznámení s filozofickým diskurzom.
⬤ Kniha sa zameriava predovšetkým na prvú polovicu Deweyho kariéry, čo môže ponechať niektoré otázky o jeho neskoršom vývoji.
⬤ Občasné nejasnosti týkajúce sa kritických pojmov môžu viesť k nesprávnej interpretácii Deweyho názorov.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Dewey's Empirical Theory of Knowledge and Reality
Obsah knihy:
Pretrvávajúce oživenie záujmu o dielo amerického filozofa a pragmatika Johna Deweyho vyvolalo prudký nárast počtu komentárov, kritických vydaní a prehodnotení Deweyho spisov. Zatiaľ čo predchádzajúce štúdie o Deweyho diele boli zamerané buď historicky, alebo aktuálne, Shook ponúka inovatívny, organický prístup k chápaniu Deweyho a výstižne ukazuje, že Deweyho inštrumentalizmus plynule vyrastal z jeho idealizmu. Tvrdí, že väčšina súčasného bádania pracuje s mylným dojmom o Deweyho raných filozofických postojoch, a presvedčivo dokazuje niekoľko kľúčových bodov:
Že Deweyho metafyzický empirizmus zostal viac dlžný Kantovi a Hegelovi, než sa všeobecne predpokladá;
že Dewey vďačil za viac vplyvu Wundta, než sa všeobecne predpokladá;
že vplyv Peircea a Jamesa nebol pre vývoj Deweyho teórií mysle a pravdy taký významný, ako sa v minulosti tvrdilo;
a že Deweyho pragmatická teória poznania sa v skutočnosti nikdy nevzdala idealizmu.
Shookova expozícia jednoty Deweyho myslenia spochybňuje rozsiahly vedecký priemysel, ktorý sa venuje potláčaniu alebo vysvetľovaniu konzistentnosti medzi Deweyho raným myslením a jeho neskorším dielom. V každom ohľade je Deweyho empirická teória poznania a reality provokatívnou a pútavou štúdiou, ktorá v tejto oblasti zaujme jedinečnú medzeru. Určite podnieti diskusiu a polemiku, vymaní Deweyho tradicionalistov zo zaužívaných spôsobov myslenia a zmení naše tradičné chápanie vývoja klasickej americkej filozofie.
