Meta-koncept subjektívnej teórie vizualizuje, že umierajúci ľudia uvádzajú biografické, nevhodné interpersonálne vzťahy s aktérmi v zdravotníctve alebo že im nie je umožnené aktívne sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch.
V Nemecku im nie je umožnené aktívne hlasovať o otázkach týkajúcich sa zdravia. Traja umierajúci ľudia vyjadrujú svoje pocity v expertných rozhovoroch v lôžkovom hospici v Nemecku.
Delia sa o svoje skúsenosti v zmysle charakteru gramotnosti o smrti. Výsledky výskumu objasňujú postavenie zomierajúcich a s tým spojené potreby harmónie, náklonnosti alebo lojality. V lôžkovom hospici využívajú zdroje komunikácie, rezonancie a bezpodmienečnosti v kombinácii s ochranným faktorom lásky.
Senzibilizujú ľudí na samozrejmosť, ktorá sa v lôžkovom hospici prežíva, ale v hospici sa nezdá byť samozrejmosťou. Potreby sa riešia tak, že zomierajúci si ich želá ako prianie svojich blížnych v hospici, ako základ individuálnej a sociálnej pohody a kvality života.