Denník Márie Grahamovej z cesty do Brazílie

Recenzie čitateľov

Recenzie používateľov odrážajú pozitívne prijatie knihy a vyzdvihujú jej kombináciu cestopisu, osobného rozprávania a historickej dokumentácie. Denník ponúka pohľad na zážitky Marie Grahamovej v Brazílii počas významného obdobia v dejinách krajiny a zároveň poskytuje cenný kontext prostredníctvom obsiahlych edičných poznámok a ilustrácií.

Kniha je dobre spracovaná, s rozsiahlymi edičnými poznámkami, ktoré zvyšujú porozumenie. Rozprávanie poskytuje živý obraz Brazílie a jej kultúry na začiatku 20. rokov 19. storočia. Správy z prvej ruky a ilustrácie dodávajú historickému kontextu hĺbku a bohatosť, čo z nej robí cenný zdroj informácií pre historikov. Osobný prístup Grahamovej, vrátane jej kontaktov s významnými osobnosťami, ako sú don Pedro a cisárovná, dodáva historickému rozprávaniu presvedčivú vrstvu.

Nechronologické poradie denníka môže byť pre niektorých čitateľov mätúce. Okrem toho si rozsiahle edičné poznámky môžu vyžadovať pozorné čítanie, ktoré by mohlo prerušiť tok pre tých, ktorí sa chcú ponoriť do Grahamovej rozprávania.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Maria Graham's Journal of a Voyage to Brazil

Obsah knihy:

Cestopis MARIE GRAHAMOVEJ Z CESTY DO BRAZÍLIE je vedecké vydanie cestopisu spisovateľky Grahamovej z 19. storočia, ktorý bol prvýkrát publikovaný v roku 1824. Grahamová, jedna z mála cestovateliek, ktoré písali o svojich zážitkoch z Južnej Ameriky na začiatku 19. storočia, poskytuje neoceniteľné svedectvo o Brazílii a jej premene z portugalskej kolónie na nezávislý štát z prvej ruky. Ponúka nielen postrehy o spoločenských zvykoch, politike a úlohe Britov v Južnej Amerike, ale aj pohľad na brazílske otroctvo v čase rastúceho abolicionistického aktivizmu. Toto vydanie je jedinečné tým, že zahŕňa Grahamovej vlastné nepublikované opravy jej prvého vydania a prináša doplnkové materiály na kontextualizáciu denníka vrátane dobových recenzií jej rozprávania, máp Brazílie zo začiatku 19. storočia a Grahamovej nepublikovaného autobiografického a historického náčrtu "Život dona Pedra". Vydanie obsahuje aj edičný úvod, ktorý Grahamovej rozprávanie situuje do vzťahu k niekoľkým zachovaným cestopisom o Brazílii - všetky napísali muži -, ako aj do spoločensko-historického a kultúrneho prostredia jej doby, s osobitným dôrazom na abolicionistické diskurzy a proces brazílskej nezávislosti.

Grahamová si aktívne predstavovala Brazíliu ako miesto Nového sveta s mimoriadnymi možnosťami a predstavovala si, že bude podporovať rozvoj krajiny; kritizovala najmä otroctvo ako praktiku, ktorá je protichodná pre premenu Brazílie na moderný, civilizovaný národ. Grahamová vytvára komplexný a niekedy rozporuplný portrét Brazílie ako divočiny plnej hojnosti a možností, ako aj vznikajúceho národného štátu, vizionárskeho miesta modernosti Nového sveta. O AUTOROCH: JENNIFER HAYWARDOVÁ, profesorka a vedúca katedry angličtiny na The College of Wooster, získala doktorát z anglickej literatúry na Princetonskej univerzite. Okrem esejí o britských cestovateľoch 19. storočia v Latinskej Amerike je autorkou knihy CONSUMING FICTIONS: ACTIVE AUDIENCES AND SERIAL FICTIONS FROM DICKENS TO SOAPS (University Press of Kentucky, 1997) a editorka knihy MARIA GRAHAM'S 1824 JOURNAL OF A RESIDENCE IN CHILE (University Press of Virginia, 2003). Medzi Haywardove akademické ocenenia patrí letné štipendium NEH (2006) a štipendiá BSA a Huntington Library/British Academy (2006). Jej súčasný výskum sa zameriava na škótskych cestovateľov v 19. storočí v Amerike, s osobitným dôrazom na rodovú perspektívu a otázky národnej identity. M. SOLEDAD CABALLERO je docentkou angličtiny na Allegheny College a doktorát získala na Tufts University.

Medzi jej pedagogické a výskumné záujmy patrí britský romantizmus, cestopis, ženská literatúra a súčasná latinskoamerická literatúra. Publikovala články o cestovateľských spisovateľkách Marii Dundas Grahamovej a Frances Calder n de la Barca vo vedeckých časopisoch, ako aj v editovaných zborníkoch. Uverejnila aj krátku memoárovú prácu o dvojjazyčnosti. V súčasnosti pracuje na dlhšom projekte o estetike monštróznosti v 19. storočí, najmä o tom, ako sa predstavy o monštróznosti mapujú na cudzích telách alebo odcudzených telách v politike tela v Anglicku na konci 18. a začiatku 19. storočia.