Hodnotenie:
Kniha je mnohotvárnym príbehom, v ktorom sa prelína prežitie, láska a história na pozadí Outer Banks. Hlavný hrdina Carlo rozpráva svoj príbeh prostredníctvom denníkových záznamov svojej dcére, čím ponúka čitateľom emocionálnu hĺbku aj silný zmysel pre miesto. Postavy sú dobre prepracované a príbuzné, zasadené do príbehu, ktorý čitateľov zaujme a udrží v napätí.
Výhody:Príbeh je dobre napísaný a má silný vývoj postáv; vyvoláva živý pocit miesta v Outer Banks, takže čitatelia majú pocit, že toto prostredie zažívajú na vlastnej koži. Zmes prežitia, lásky a historických prvkov dodáva príbehu hĺbku a mnohí čitatelia považovali emocionálnu cestu za pútavú a obohacujúcu. Autorkin opisný štýl účinne oživuje postavy a prostredie.
Nevýhody:Niekoľko recenzií upozornilo, že kniha obsahuje typografické chyby a mohla by jej prospieť lepšia korektúra. Niektorí čitatelia zistili, že príbeh je miestami temný a ťažký a vyžaduje si prestávky kvôli svojej emocionálnej intenzite. Niekoľko čitateľov malo pocit, že príbeh sa začal pomaly, ale skončil pozitívne.
(na základe 12 čitateľských recenzií)
The Diary of Carlo Cipriani
Pre čitateľov, ktorí vždy túžili po príbehu o tom, ako sa pôvodné španielske kone mohli dostať do Corolly v Severnej Karolíne, a pre fanúšikov filmov Tanec s vlkmi a Trosečník, Denník Carla Ciprianiho ukazuje, ako môže tragédia stratenej lásky ovplyvniť človeka a ako by sa človek predovšetkým nikdy nemal vzdať nádeje.
"Lebo vidíš, Luisa, byť milovaný je jedna vec, ale byť pochopený je všetko."
Carlo Cipriani
V roku 1521 Carlo Cipriani opúšťa Španielsko, aby unikol tragédii smrti svojej manželky. Loď, na ktorej sa nachádza on a jeho žrebec Cantante, sa však počas hurikánu potopí.
Na pevninu sa dostane so štyrmi spolucestujúcimi a niekoľkými koňmi, ale nie so svojím milovaným Cantantem. Všetci štyria sa snažia prežiť z toho mála jedla, ktoré nájdu, a pijú len dažďovú vodu. Carlo dúfa, že sa jedného dňa vráti domov, a píše si do denníka, aby svojej malej dcére vysvetlil, prečo ju opustil bez jediného slova rozlúčky.
Carlo nakoniec zostáva nešťastne sám. Keď sa samovražda zdá byť vhodnou alternatívou k takejto bezútešnej existencii, stretne jedinú osobu, s ktorou by mohol opäť nájsť šťastie. Jeho minulosť ho však stále prenasleduje a zdá sa, že smrť prišla prenasledovať jeho a jeho šťastie tak, ako prenasledovala jeho ženu a ich šťastie doma v Španielsku. Otázkou je, či to tak naozaj je, alebo ho pocit viny za to, že opustil dcéru, úplne pripravil o rozum?
