Deliberative Democracy and the Plural Polity
Keď uvažujeme o politike v pluralitných spoločnostiach, napadnú nás dva typy problémov. Na jednej strane sú to spory o pozitívne opatrenia, rasovo uvedomelé volebné obvody a rasové stereotypy v médiách, ktoré vyvolávajú otázky spravodlivosti. Na druhej strane secesionistické vojny v bývalej Juhoslávii, náboženské násilie v Indii a rasové nepokoje v amerických mestách vyvolávajú otázky týkajúce sa stability. Ale hoci sú oba typy otázok kľúčové pre riešenie problémov v pluralitných spoločnostiach, len málo vedcov ich integruje pri vytváraní modelov spravodlivej a stabilnej multikultúrnej politiky.
V tejto prelomovej práci Michael Rabinder James integruje otázky spravodlivosti a stability prostredníctvom modelu deliberatívnej demokracie v pluralitnej politike. Na základe empirických sociálnych vied a normatívnej politickej filozofie James rozvíja rámec na hodnotenie demokratických inštitúcií podľa troch širokých otázok: realizujú deliberatívnu spravodlivosť vo svojich rozhodovacích postupoch; dokážu pružne reagovať na vznikajúce a meniace sa kolektívne identity; a sú schopné zmierňovať skupinové konflikty?
Jadrom tohto prístupu je Jamesov model "pluralitnej deliberácie", ktorý sa usiluje o neobmedzený rozsah deliberácie, procesy porozumenia a kritiky naprieč hranicami skupiny, jasné prepojenie medzi deliberáciou a rozhodovaním a tri podmienky spravodlivosti (politická rovnosť, autonómia a reciprocita), ktoré sú analyzované v ich deliberatívnom aj agregatívnom rozmere. "Pluralitnú deliberáciu" dopĺňajú dva empiricky podložené výskumy: podrobný opis toho, ako sa sociálne konštruujú kolektívne identity, a dôsledná analýza toho, ako môže päť strategických dynamík podporovať skupinové konflikty. James potom využíva témy pluralitnej deliberácie, konštruovania kolektívnych identít a dynamiky skupinových konfliktov na hodnotenie dvoch skupín demokratických inštitúcií: občianskej spoločnosti alebo verejnej sféry a volebných systémov. V závere ponúka konkrétne, ale kontextuálne citlivé návrhy na reformu týchto a ďalších demokratických inštitúcií.
Výsledkom je azda najkomplexnejšia syntéza poznatkov empirických sociálnych vied a normatívnej politickej filozofie o problémoch demokracie v pluralitných spoločnostiach. Namiesto naivnej, utopickej vízie poskytuje Deliberatívna demokracia a pluralitná politika realistický, ale kritický reformný program, ktorý môže oživiť boj za spravodlivosť v nesmierne rozmanitom svete.