History of the East Lancashire Royal Engineers
Táto kniha rozpráva príbeh poľných ženistov dvoch teritoriálnych divízií vo Veľkej vojne, 42. divízie (1./Východný Lancashire) a 66.
divízie (2./Východný Lancashire), hoci takmer celá (220 strán) je venovaná 42. divízii, pretože postupne opisuje osudy jednotlivých poľných rôt, 427., 428., 429. a 42.
divíznej signálnej roty.
V prípade 66. roty je príbeh jej ženistov (430., 431., 432.
rota a 66. divízna signálna rota) podaný v jednom súvislom, 30-stranovom rozprávaní, ktoré zahŕňa všetky roty. O jednotkách tretej línie, ktoré neodišli do zámoria, sa píše veľmi stručne.
Zoznam vyznamenaní a ocenení obsahuje vyznamenania ženijného personálu oboch divízií a zoznam vyznamenaní oboch divízií je zostavený podľa jednotlivých rôt.“ Po úvode, ktorý stručne opisuje predvojnovú históriu lancashirských dobrovoľníckych a teritoriálnych ženijných jednotiek, sa rozprávanie začína, čo je nanajvýš užitočné, denníkom presunov 42. ženijnej divízie, ktorý sa začína 4. augusta 1914 a potom zaznamenáva s uvedením dátumov každý presun ktorejkoľvek ženijnej jednotky na bojiská a mimo nich.
Táto divízia slúžila nielen v Egypte v prvých dňoch vojny, ale aj na Gallipoli (máj - december 1915), opäť v Egypte a v púšti počas celého roka 1916 a v marci 1917 sa presunula na západný front, kde zostala až do konca vojny. Nasleduje zhrnutie vojnovej histórie ženijnej divízie ako celku a potom podrobné opisy jednotlivých poľných rôt a signálnej roty.
Knihu uzatvára 66. ženijná divízia a aj pre ňu je tu kalendár všetkých presunov počnúc príchodom divízie do Francúzska koncom februára 1917, teda približne v rovnakom čase ako 42. divízia z Egypta.
Ďalej tu máme zhrnutie vojnovej histórie 66.
ženijnej divízie. Určite pre 42. divíziu je to vynikajúca história úlohy, ktorú zohrali jej ženisti