Dejiny umenia po Deleuzovi a Guattarim

Pôvodný názov:

Art History After Deleuze and Guattari

Obsah knihy:

Hoci Gilles Deleuze a Felix Guattari neboli striktne historikmi umenia, oživili ontologické a formálne prístupy k umeniu a zároveň prevzali umeleckohistorické koncepty do svojej vlastnej filozofickej práce. Boli oddanými modernistami, inšpirovanými nemeckou školou expresionistických historikov umenia, ako boli Riegl, Wölfflin a Worringer, a veľkými modernistickými kritikmi umenia, ako boli Rosenberg, Steinberg, Greenberg a Fried. Práca Deleuza a Guattariho o manierizme a barokovom umení viedla k novým prístupom k týmto umeleckým obdobiam a ich radikálna transdisciplinarita ovplyvnila súčasné umenie ako žiadna iná filozofia pred nimi. Ich práca preto vyvoláva dôležité metodologické otázky o rozdieloch a vzťahoch medzi filozofiou, umeleckou praxou a dejinami umenia. V knihe Dejiny umenia po Deleuzovi a Guattarim medzinárodní vedci zo všetkých troch oblastí skúmajú, aké by dnes mohli byť „deleuzovsko-guattariovské dejiny umenia“.

Prispievatelia

Éric Alliez (Kingston University, Université Paris VIII), Claudia Blümle (Humboldt Universität zu Berlin), Jean-Claude Bonne (École des Hautes Études en Sciences Sociales), Ann-Cathrin Drews (Humboldt Universität zu Berlin), James Elkins (School of the Art Institute of Chicago), Sascha Freyberg (Max Planck Institute for the History of Science), Antoine l'Heureux (nezávislý výskumník), Vlad Ionescu (Hasselt University), Juan Fernando Mejía Mosquera (Pontificia Universidad Javeriana), Gustavo Chirolla Ospina (Pontificia Universidad Javeriana), Bertrand Prévost (Université Bordeaux Montaigne), Elisabeth von Samsonow (Akademie für bildende Künste Wien), Sjoerd van Tuinen (Erasmus University Rotterdam), Kamini Vellodi (Edinburgh College of Art), Stephen Zepke (nezávislý výskumník)