Dejiny katolíckej morálnej teológie v dvadsiatom storočí

Recenzie čitateľov

Recenzie na knihu Jamesa Keenana vyzdvihujú jej oslobodzujúci a informatívny prístup k morálnej teológii, pričom si všímajú jej zameranie na úlohu svedomia, historický kontext a kľúčové postavy morálnej teológie. Kritika však zdôrazňuje, že kniha predstavuje nevyvážený pohľad na dejiny a niektorým čitateľom chýba praktické využitie.

⬤ Oslobodzujúci pohľad na morálne rozhodovanie a význam svedomia.
⬤ Silná historická metóda a hĺbka obsahu.
⬤ Prístupný štýl písania, ktorý rozširuje chápanie morálnej teológie.
⬤ Považuje sa za významný príspevok do tejto oblasti, ktorý má potenciál stať sa klasikou.

⬤ Niektorí recenzenti sa domnievajú, že predstavuje nevyvážený pohľad na katolícke morálne dejiny.
⬤ Niektoré domnienky a kritiky v texte sa považujú za irelevantné alebo kontroverzné.
⬤ Kniha môže byť pre začiatočníkov príliš pokročilá a chýba jej zameranie na aplikovanú etiku.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A History of Catholic Moral Theology in the Twentieth Century

Obsah knihy:

Ide o historický prehľad rímskokatolíckej teologickej etiky 20. storočia (známej aj ako morálna teológia).

Téza spočíva v tom, že len prostredníctvom historického skúmania môžeme skutočne pochopiť, ako sa z najkonzervatívnejšej a najnegatívnejšej oblasti katolíckej teológie na začiatku 20. storočia mohla stať do konca 20. storočia najinovatívnejšia oblasť.

Dvadsiate storočie sa začína prekladom morálnych príručiek do ľudového jazyka.

Po preskúmaní príručiek Thomasa Slatera a Henryho Davisa sa Keenan následne venuje trom dielam a vrcholnej syntéze inovácií, ktoré všetky vznikli pred druhou svetovou vojnou, počas nej a krátko po nej. Prvá z nich od Odona Lottina sa pýta, či je morálna teológia primerane historická; Fritz Tillmann sa pýta, či je primerane biblická; a Gerard Gilleman, či je primerane spirituálna.

Bernard Haering integruje tieto príspevky do svojho Kristovho zákona. Samozrejme, ľudia ako Gerald Kelly a John Ford v USA sú podobne ako niekoľko moralistov inde klasickými strážcami brány, cenzurujúcimi inovácie. Ale Humanae vitae a následnými encyklikami biskupi a pápeži odmietajú smerovanie morálnych teológov.

Morálni teológovia, ako napríklad Josef Fuchs, sa zároveň pýtajú, či je miesto morálnej pravdy v kontinuálnom, univerzálnom učení magistéria alebo v morálnom úsudku informovaného svedomia. V rámci svojho smerovania k hlbšiemu pochopeniu svojej oblasti ako formovania svedomia sa hlbšie obracajú k miestnej skúsenosti, kde pokračujú vo svojej inovačnej práci. Na každom kontinente následne vznikajú ich vlastní respondenti: V Európe hovoria o autonómii a personalizme, v Latinskej Amerike o teológii oslobodenia, v Severnej Amerike o feminizme a černošskej katolíckej teológii a v Ázii a Afrike o hlbokom postkoloniálnom interkulturalizme.

Na záver tvrdím, že teologická etika je vo svojej podstate historická a inovatívna, hľadá morálnu pravdu pre svedomie tým, že sa snaží hovoriť medzikultúrne.