Dejiny Juhoslávie

Recenzie čitateľov

Kniha Dejiny Juhoslávie prináša dôkladný prieskum zložitej historickej dynamiky regiónu od konca 19. storočia až po pád socialistickej Juhoslávie, čím sa stáva cenným zdrojom informácií pre všetkých, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú.

⬤ Prehľadná a hlboká analýza
⬤ pútavé rozprávanie
⬤ obsahuje mapy a časové osy pre kontext
⬤ komplexný pohľad na dejiny Juhoslávie
⬤ cenný pre tých, ktorí sa skutočne zaujímajú o Balkán.

⬤ Hustota informácií môže ohromiť začiatočníkov
⬤ predpokladá predchádzajúce znalosti
⬤ pre nováčikov môže byť náročné orientovať sa v zložitých detailoch.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A History of Yugoslavia

Obsah knihy:

Prečo sa rozpadla Juhoslávia? Bol jej násilný zánik nevyhnutný? Stalo sa jej obyvateľstvo jednoducho obeťou vábenia nacionalizmu? Ako tento mnohonárodnostný štát prežil tak dlho a kam zaradiť krátky život Juhoslávie v dlhých dejinách Európy v dvadsiatom storočí? Dejiny Juhoslávie poskytujú stručnú, prístupnú a komplexnú syntézu politického, kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho života Juhoslávie - od jej juhoslovanských počiatkov v devätnástom storočí až po krvavý zánik mnohonárodnostného štátu Juhoslávia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.

Čalič prináša svieži a inovatívny pohľad na pestré, mnohotvárne a zložité dejiny Juhoslávie, pričom kladie dôraz na hlavné sociálne, hospodárske a intelektuálne zmeny z prelomu 19. a 20. storočia a prechod k modernej industrializovanej masovej spoločnosti.

Sleduje pôvod etnických, náboženských a kultúrnych rozdielov, pričom uplatňuje najnovšie prístupy spoločenských vied a využíva rozsiahlu najnovšiu modernú literatúru, aby predložila vyváženú interpretáciu udalostí, ktorá zohľadňuje rozdielne vnímanie a záujmy zúčastnených aktérov. Calic jedinečným spôsobom rámcuje dejiny Juhoslávie pre čitateľov ako v podstate otvorený proces, uskutočňovaný z rôznych regionálnych perspektív s rôznorodým zloženým programom.

Vyhýba sa tradičným, deterministickým vysvetleniam, podľa ktorých za zánik Juhoslávie môžu notoricky známe balkánske nenávisti alebo iný druh výnimočnosti, a popri tom zdôrazňuje pôsobenie modernej masovej spoločnosti dvadsiateho storočia pri politizácii rozdielov. Calicová analyzuje nuansované politické a sociálno-ekonomické procesy a zároveň živo opisuje zážitky a emócie obyčajných ľudí.

Vďaka tomu jej prelomová práca poskytuje vedcom aj poučeným čitateľom prístupný, výstižný a autoritatívny úvod do zložitých dejín Juhoslávie.