Pôvodný názov:
Grandad's Army: Volunteers Defending the British Isles in the First World War
Obsah knihy:
V auguste 1914, keď vypukla prvá svetová vojna, bol na mužov vyvíjaný obrovský tlak, aby narukovali do Kitchenerových nových armád, ktoré mali doplniť malú pravidelnú armádu a teritoriálne sily. Tento tlak bol intenzívny a plagáty, prosby miestnych hodnostárov a zjavne nevyberavé rozháňanie bieleho peria, to všetko zvyšovalo mužskú citlivosť.
Všetci poznáme, aj keď len vďaka televíznemu seriálu BBC „Otcova armáda“, Domobranu z druhej svetovej vojny. O ich ekvivalente z prvej svetovej vojny: Dobrovoľníckom výcvikovom zbore (VTC) sa vie oveľa menej. Podobne ako ich náprotivky v druhej svetovej vojne, aj VTC tvorili tí, ktorí boli príliš starí, príliš mladí, príliš neschopní alebo príliš nepotrební na to, aby slúžili v pravidelných ozbrojených silách.
Bojovali za právo byť ozbrojení, uniformovaní a vycvičení, za právo byť zamestnaní na zmysluplných úlohách a spočiatku aj za právo vôbec existovať. Táto kniha skúma vznik, vývoj a štruktúru VTC spolu s tými, ktorí patrili k mnohým podporným zdravotníckym, dopravným, policajným a mládežníckym organizáciám, ktoré udržiavali domáci oheň alebo sa ho v niektorých prípadoch snažili uhasiť.
VTC vzniklo z potreby tých mužov, ktorí boli nútení zostať doma, aby bolo vidieť, že robia svoju prácu. Presun väčšiny pravidelnej armády aj teritoriálnych síl na západný front vnímali ako príležitosť pripraviť sa na odpor proti očakávanej nemeckej invázii do Británie a ako spôsob, ako čeliť obvineniam z vyhýbania sa alebo dokonca zbabelosti.
