„...
Otvára nám svet hudobnej vnímavosti: oddávame sa potešeniu alebo úžasu z týchto nových pocitov a dozvedáme sa tak veľa o pocitoch tohto umenia, tak veľa o myšlienkach, ktoré ho oživujú. Debussy je porovnávaný s tým, čo je mu najmenej podobné, s tupou nespravodlivosťou.
Žiadajú od neho Beethovenovu reč a výrečnosť, zatiaľ čo on zakrúca krkom výrečnosti. Prečo sa však Tintoreta nepýtajú na pôvab Watteaua? Vyčítajú mu, že nemá ani chvastúnstvo, ani silu Wagnera, ktorý sa rovnako ako veľký Nemec stará o to, aby skryl svoju moc, aby ju vyzdvihol na piedestál, vyzbrojil mečom, náprsným pancierom a všetkými nástrojmi vojny...“.
