Cukor, otroctvo a sloboda v Portoriku 19. storočia

Recenzie čitateľov

Kniha podrobne skúma dejiny Portorika a zameriava sa na vplyv otroctva a cukrovarníckeho priemyslu v konkrétnych oblastiach. Hoci sa oceňuje jej dôkladný výskum a historické rozprávanie, niektorí čitatelia sa cítia byť zavádzaní názvom a štýl písania považujú za príliš akademický a hutný. Poslúži ako dôležitý zdroj informácií pre serióznych študentov histórie, ale nemusí splniť očakávania bežných čitateľov, ktorí hľadajú širší prehľad.

** Bohaté historické rozprávanie, ktoré oživuje portorické dejiny. ** Užitočné pre pochopenie vnútorného rasizmu v Portoriku. ** Poskytuje cenné informácie pre genealogický a akademický výskum. ** Zaoberá sa významnými témami súvisiacimi s otroctvom a emancipáciou v Portoriku. ** Ponúka pohľad na africké dedičstvo a jeho sociálno-ekonomický vplyv na portorickú spoločnosť.

** Zavádzajúci názov, keďže kniha sa vo veľkej miere zameriava na konkrétny región (Guayama), a nie na Portoriko ako celok. ** Štýl písania je vnímaný ako príliš akademický, ťažkopádny a málo pútavý. ** Niektorí čitatelia môžu považovať analýzu za príliš hutnú a nedostatočne priamočiare rozprávanie. ** Nedostatočne podrobné informácie o osobných skúsenostiach otrokov a otrokárov. ** Potenciálna frustrácia pre príležitostných študentov, ktorí hľadajú skôr širšie porozumenie než špecializovanú štúdiu.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Sugar, Slavery, and Freedom in Nineteenth-Century Puerto Rico

Obsah knihy:

Luis A. Figueroa tvrdí, že prínos černošského obyvateľstva k histórii a hospodárskemu rozvoju Portorika bol dlho skresľovaný a podceňovaný.

Figueroa sa zameriava na juhovýchodný pobrežný región Guayama, jedno z troch popredných portorických centier pestovania cukrovej trstiny, a skúma prechod od otroctva a otrockej práce k slobode a slobodnej práci po zrušení otroctva v koloniálnom Portoriku v roku 1873. Opravuje mylné predstavy o tom, ako si bývalí otroci budovali svoj život a živobytie po oslobodení, a vyvracia mýty o rasových vzťahoch v Portoriku. Historici predpokladali, že po oslobodení v Portoriku, podobne ako v iných častiach Karibiku a na juhu USA, získali bývalí otroci vlastnú pôdu a stali sa samozásobiteľmi.

Figueroa však konštatuje, že v Portoriku to neprichádzalo do úvahy, pretože kapitál aj pôda, ktoré boli k dispozícii na predaj afro-portugalskému obyvateľstvu, boli vzácne. S osobitnou pozornosťou venovanou triede, pohlaviu a rase opisuje, ako sa títo libertos zapojili do trhu práce, a tým zásadne mení naše chápanie procesu emancipácie a vývoja robotníckej triedy v Portoriku.