Teoretici historickosti tvrdia, že medzi pamäťou a identitou existuje prepojenie. Obe sa navzájom spájajú a podporujú, aby vytvorili rozprávanie alebo príbeh - mýtus.
Individuálna pamäť je fragmentom kolektívnej pamäti, kde členovia skupiny vytvárajú o spoločnej pamäti. Ústne pramene nám hovoria nielen o tom, čo ľudia robili, ale aj o tom, čo chceli robiť, čomu verili a čo si teraz myslia, že robili. Oral history pracuje so spomienkami.
Kým pamäť je život, vytvárajú ju živé skupiny a je v neustálom vývoji, história je neúplná a problematická rekonštrukcia minulosti. Kým pamäť je afektívna a magická, história je intelektuálna operácia.
Tak ako pamäť, aj veda o histórii môže obnoviť minulosť, a to sa stalo v Cruz Machado. Oralita sa zmocnila histórie a prevrátila ju tým, že vytvorila fantastickú a tragickú legendu, aby vysvetlila ťažkosti jej počiatkov.
Ignorovaním, vynechávaním a zamieňaním skutočnej histórie kolónie Cruz Machado sa legenda stala oficiálnou na úkor faktov, záznamov a dokumentov.