Crimen Obicere: Forenzná rétorika a Augustínova antidonatistická korešpondencia

Pôvodný názov:

Crimen Obicere: Forensic Rhetoric and Augustine's Anti-Donatist Correspondence

Obsah knihy:

Všetci vieme, že Augustín bol učiteľom rétoriky predtým, ako sa stal veľmi vplyvným cirkevným vodcom. Vieme, že rétoriku neprestal používať ani ako biskup.

Nie vždy však vieme, čo máme na mysli, keď hovoríme o Augustínovej rétorike. Je to štýl, rečnícke figúry, zašifrované v čudných názvoch ako hendiadys alebo homoioteleuton? Vieme tiež, že Augustín počas svojej cirkevnej kariéry písal listy, z ktorých niektoré boli veľmi polemické. Vedci sa prikláňajú k tomu, že antická korešpondencia je súčasťou slávneho rituálu priateľstva.

Ale naozaj Augustín používal listy napísané v zápale donatistického sporu v tomto kultúrnom kontexte? Augustínove diela boli celé desaťročia predmetom záujmu najmä cirkevných historikov a teológov, a to oprávnene. Stojí však za povšimnutie, že ľudia, ktorí ich čítali alebo počúvali v čase ich vzniku, boli absolventmi rétorických a právnických škôl, kde museli čítať Ciceronove reči a učiť sa z rétorických príručiek (niektorých autorom bol on sám, iné vznikli pod jeho vplyvom).

Cieľom tejto štúdie je dokázať, že Augustínova polemická korešpondencia sa hemží príkladmi rétorických trikov bežne používaných v súdnej argumentácii. Tvrdím, že chrbticu Augustínových antidonatistických listov, teda jeho vzorce argumentácie a stratégie presviedčania, do veľkej miery tvoria techniky súdnej rétoriky.

Mojím cieľom je ponúknuť pohľad na to, ako Augustín využíval rétorické nástroje zdedené z klasickej teórie pri budovaní a rozvíjaní polemických stratégií vo svojich antidonatistických listoch. Táto štúdia by mala rozšíriť naše poznatky o takých rôznych témach, ako sú dejiny rétoriky, antická epistolografika, polemická literatúra a Augustínovo polemické umenie.