Autor sa zamýšľa nad významom obrazu mystického tela v Bonaventurovej teológii.
Ekleziologická aplikácia tohto obrazu je tradičným učením už od cirkevných otcov a bola bežná v stredoveku. Františkánsky doktor vo svetle svojej kristológie a trojičného chápania uvažuje o Cirkvi ako o živom organizme, mystickom tele, ktoré je tvorené milosťou mnohých živých ľudí.
Cirkev, ktorú nazýva mystickým telom, je plodom viditeľného poslania Syna a Ducha Svätého. Preto v tomto tele Kristus stojí v centre pozornosti. On je hlavou svojho mystického tela, preniknutého prítomnosťou Ducha Svätého, ktorý udeľuje plnosť všetkých milostí.
Kristus je tiež srdcom Cirkvi, pretože je v jej strede a rozdáva dar svojej milosti všetkým ostatným členom. V tomto zmysle je on princípom alebo zdrojom odovzdávania milosti, ktorej rozsah je univerzálny a zasahuje bytosti v nebi i na zemi všetkých čias a miest.