Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Caryho Wolfa „Čo je posthumanizmus?“ predstavuje komplexný výskum posthumanistickej teórie, pričom zdôrazňuje nevyhnutnosť humanitných vied pri riešení „otázky zvierat“. Kritizuje tradičný humanizmus a obhajuje širšie chápanie subjektivity, ktoré zahŕňa aj neľudské entity. Zatiaľ čo mnohí nachádzajú hodnotu v jej teoretickej hĺbke a prenikavých analýzach, niektorí čitatelia sú sklamaní jej hutným jazykom, nedostatočnou zrozumiteľnosťou a vnímanou nekonzistentnosťou argumentov.
Výhody:⬤ Poskytuje vzrušujúci úvod do posthumanistického myslenia, najmä pokiaľ ide o „otázku zvierat“.
⬤ Ponúka prenikavú kritiku karteziánskeho rozdelenia mysle a tela a názorov zameraných na človeka.
⬤ Zaoberá sa komplexnými teóriami, najmä v prvej polovici knihy, čo je podnetné pre tých, ktorí sa v týchto koncepciách dobre orientujú.
⬤ Zdôrazňuje úlohu humanitných vied v súčasných diskusiách o posthumanizme.
Nevýhody:⬤ Hustý a zložitý jazyk, ktorý môže byť pre nováčikov v oblasti posthumánnej teórie neprístupný.
⬤ Niektorí čitatelia považujú argumentáciu za nekonzistentnú a nejasnú, najmä v druhej polovici knihy.
⬤ Chýba dostatok praktických príkladov na prepojenie teórie s reálnymi aplikáciami.
⬤ Kritika humanizmu je vnímaná tak, že sa práca výrazne nevzdiaľuje od humanistického základu.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
What Is Posthumanism?
Obsah knihy:
Čo znamená myslieť nad rámec humanizmu? Je možné vytvoriť spôsob filozofie, etiky a interpretácie, ktorý by odmietol klasické humanistické delenie na ja a iný, myseľ a telo, spoločnosť a prírodu, človeka a zviera, organické a technologické? Môže nový druh humanitných vied - posthumanitné vedy - reagovať na nové vymedzenie miesta človeka vo svete technologickým aj biologickým či ekologickým kontinuom, v ktorom je človek len jednou z mnohých foriem života?
Cary Wolfe - jedna zo zakladateľských osobností v oblasti štúdií zvierat a posthumanistickej teórie - skúma, ako kritické myslenie spolu s kultúrnou praxou reagovali na toto radikálne prehodnotenie, a to naprieč bioetikou, kognitívnymi vedami, etikou zvierat, rodovou problematikou a postihnutím, aby vytvoril teoretický a filozofický prístup reagujúci na naše meniace sa chápanie seba samých a nášho sveta. Potom pri posthumanistickom čítaní takých rozmanitých diel, ako sú spisy Temple Grandinovej, poézia Wallacea Stevensa, film Larsa von Triera Tanečnica v tme, architektúra Diller+Scofidio a dielo Davida Byrnea a Briana Ena Môj život v kríku duchov, ukazuje, ako môže táto filozofická citlivosť zmeniť umenie a kultúru.
Podľa Wolfeho je živý a dôsledný posthumanizmus nevyhnutný na riešenie otázok etiky a spravodlivosti, jazyka a medzidruhovej komunikácie, sociálnych systémov a ich inklúzií a exklúzií a intelektuálnych ašpirácií interdisciplinarity. V knihe Čo je posthumanizmus? starostlivo odlišuje posthumanizmus od transhumanizmu (biotechnologického vylepšovania ľudských bytostí) a úzkych definícií posthumanizmu ako nádejnej transcendencie materiálnosti. Wolfe pritom odhaľuje, že v posthumanistickom myslení zostáva v úzadí humanizmus, a nie človek v celej svojej vtelenej a protetickej komplexnosti.
