Clarion Summons: Eseje počas vojnových rokov

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Clarion Summons: Essays During the War Years

Obsah knihy:

Clarion Summons pokračuje tam, kde Hoveeho predchádzajúca kniha Wayward Soldier končí. Krajina sa dramaticky rozširuje a prináša jedinečné zábery jedného z najnepochopenejších a najkritickejších období amerických dejín. Cesta, ktorú Hovee podniká počas vojnových rokov, nie je lineárna. Jeho postrehy od roku 911 vychádzajú z jedinečného uhla pohľadu, a to ako klinického psychológa aj ako dôstojníka v zálohe. Pôsobil dostatočne blízko vojen, aby mohol hovoriť s určitou autoritou, a zároveň dostatočne vzdialený, aby sa mohol objektívne venovať premyslenej a objektívnej analýze. Napriek tomu bez ohľadu na obsah rôznorodých esejí si Hovee nemôže pomôcť a zostáva vášnivo zaangažovaný v celej knihe. Na veciach mu záleží podobným spôsobom, ako keď sa z Iraku alebo Afganistanu vracia podnapitý vojak. Je to zrejmé bez ohľadu na to, či esej hodnotí pochybné postupy jednotky v počiatočných fázach vojny v Iraku, alebo sa zaoberá praktickejšími a všednejšími úlohami - funkciami psychológa v zálohe.

Eseje sú pomerne rôznorodé a rozprestierajú sa na širokej mape nepredvídateľných udalostí a teoretických myšlienok, z ktorých niektoré sú dosť netradičné. Hovee čerpá z prameňa vlastných jedinečných skúseností občana, študenta, vojaka a psychológa Medzi ne patrí rozhovor v rozhlase v New Yorku, medzinárodné konferencie v Spojených arabských emirátoch a Jordánsku, návšteva neslávne známeho koncentračného tábora v Poľsku, práca v súkromnej väznici s etickými prešľapmi analogickými Abú Ghraibu, štúdium na Mierovej univerzite v Rakúsku, skoršie štúdium v Izraeli, predĺžené pôsobenie v Landstuhle v Nemecku a vojenské školenia v armádnych zariadeniach. Rozmanité životné skúsenosti, ktoré Hovee získal predovšetkým počas vojnových rokov, mu umožňujú venovať sa rôznym oblastiam štúdia a rozvíjaniu myšlienok, ktoré sa kryštalizujú v týchto esejach.

Hovee sa nebráni tomu, aby sa ponoril do mäkkého podbrušia vojenskej a vládnej politiky, keď ho jeho vlastné skúsenosti, analýzy a štúdie nevysvetliteľne vedú týmto smerom. Jeho odhodlanie demaskovať aspekty vojnových rokov na úkor preferovaného amerického imidžu je pozoruhodné, keďže je stále aktívne spojený so zálohami. Tento prístup je však takmer základom toho, čo Hovee naďalej obhajuje - významnú zmenu paradigmy, v ktorej sa normalizuje väčšia transparentnosť a sloboda prejavu vo vojenskom prostredí. Práve tu Hovee získava najbližšie k svojim koreňom vojaka z povolania, ktorý sa zaviazal chrániť blaho zelených vojakov, ktorí sú tradične na najzraniteľnejšom prednom hrote kopije.

Hoveeho záver, ktorý sa čoraz viac prejavuje v jeho esejach, je, že vedenie vo vláde aj v armáde často vytvára podmienky pre etické zlyhania vojakov. V esejach sa vo všeobecnosti odráža tento dôraz na humánne konanie a vysoký morálny štandard vo vojnovom prostredí, dokonca aj v prostredí s takou nejednoznačnosťou a potenciálom trvalého ohrozenia, ako sa ukázalo v Iraku a Afganistane. Jeho najsilnejším apelom na vojakov je vyhnúť sa veľmi lákavej nízkej ceste, ktorá často vedie k predpojatosti, zlému zaobchádzaniu, zneužívaniu, mučeniu a dokonca k neoprávnenému zabíjaniu nevinných civilistov, nepriateľských bojovníkov a dokonca aj spolubojovníkov. Hoveeho záverečné emóciami nabité zhrnutie ukazuje toto podľahnutie temnej strane ako také, ktoré v konečnom dôsledku podkopáva vyváženejší pohľad na svet, naše spojenie s ľudskými bytosťami vo všeobecnosti a najmä našu vlastnú ľudskosť. Navyše, zotavenie z tejto čiernej diery hlboko v duši sa môže ukázať ako veľmi náročné - potenciálne plné pocitu hrôzy, nechcených a bolestivých spomienok, sebaľútosti, viny a množstva ďalších psychických ťažkostí.