Čitateľ cez plece: Príručka pre autorov anglickej prózy

Recenzie čitateľov

Recenzie knihy Čitateľ cez plece vyzdvihujú jej silné stránky ako komplexnej a dôslednej príručky písania a zároveň poukazujú na jej zastaraný jazyk a obsah, ktorý nemusí nájsť odozvu u moderných čitateľov.

Kniha je chválená za dôkladnú analýzu jasnej prózy, praktické príklady a pôvodný text, ktorý bol v tomto vydaní obnovený. Čitatelia oceňujú podrobný rozpis chýb v písaní a to, ako Graves a Hodge ponúkajú opravy, pričom kladú dôraz na zrozumiteľnosť a efektívnu komunikáciu. Mnohí ju považujú za základný zdroj informácií na zlepšenie zručností pri písaní, ktorý ponúka poznatky, aké sa v iných príručkách nenachádzajú.

Kritici upozorňujú, že kniha je pomerne dlhá a nečíta sa ľahko, pričom niektoré časti sa zdajú byť zastarané alebo príliš britské, čo potenciálne obmedzuje jej význam pre súčasné vyučovanie alebo kontext písania. Uznáva sa, že chýbajú určité moderné citlivé prvky týkajúce sa jazyka, čo pre niektorých vedie k nepríjemnému zážitku z čítania.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Reader Over Your Shoulder: A Handbook for Writers of English Prose

Obsah knihy:

Koncom októbra 1939 napísal Robert Graves Alanovi Hodgeovi: "Začal som písať novú knihu o angličtine." Graves a Hodge nedávno dokončili sociálne dejiny medzivojnového obdobia s názvom The Long Week-End (Dlhý koniec týždňa). Teraz sa pustili do tohto nového projektu, "príručky pre spisovateľov anglickej prózy", ktorá sa mala volať Čitateľ cez plece.

Svet sa ocitol v úplnom chaose. Graves utiekol z Malorky už pred tromi rokmi na začiatku španielskej občianskej vojny. Graves a Hodge boli svedkami pádu Francúzska a evakuácie spojeneckých vojsk v Dunkerque. Začiatkom septembra 1940 sa začalo bombardovanie Londýna nemeckou Luftwaffe, sústredené úsilie zničiť odhodlanie Angličanov. Gravesova a Hodgeova myšlienka bola dosť jednoduchá: v čase, keď sa im rúcal celý svet, sa prežitie anglických prozaických viet, písania, ktoré bolo jasné, stručné, zrozumiteľné, stalo prvoradým, ak chcela nádej prežiť útok. Vymysleli štyridsaťjeden zásad písania, z ktorých väčšina sa venovala jasnosti, zvyšok pôvabu vyjadrovania. Preskúmali prózu mnohých známych autorov a vodcov a zistili, že je v nej veľa možností na zlepšenie. Citujúc gramatičku a autorku bestsellerov Patriciu T. O'Connerovú z jej nového úvodu: "Vzhľadom na novú vojnu, ktorú bolo treba vyhrať, si kráľovstvo nemohlo dovoliť nedbalú, nedbalú angličtinu. Dobrá komunikácia bola rozhodujúca.".

Kniha, ktorú by napísali, by sa ukázala ako jedna z najerudovanejších a zároveň najspontánnejších a najinšpiratívnejších, aké sa kedy podarilo napísať. O'Connerová v úvode opisuje Čitateľku cez plece ako nič menšie než "najlepšiu knihu o písaní, aká kedy vyšla". V tomto vydaní sa po trištvrte storočí po prvý raz obnovuje pôvodný text z roku 1943, ktorý bol v ďalších dotlačiach a vydaniach skrátený o viac ako 150 strán vrátane veľkej časti jadra knihy.