Reading with the Senses in Victorian Literature and Science
V 19. storočí vedy rozdelili zmyslovú skúsenosť na dve samostatné oblasti: telesnú fyziku vnemov a duševnú činnosť vnímania.
Toto rozdelenie na dve samostatné kategórie bolo základom viktoriánskej fyziky, fyziológie a experimentálnej psychológie. Ako však odhaľuje David Sweeney Coombs, rovnako dôležité bolo aj pre viktoriánskych románopiscov, estetikov a kritikov, pre ktorých bolo rozlíšenie medzi vnemom a vnímaním kľúčom k pochopeniu dlhodobej literárno-estetickej otázky zdanlivo magickej moci literatúry vyčarovať chute, pohľady, dotyky a zvuky zo strohého média tlače.
Vo viktoriánskej literatúre, vede a filozofii sa paralely medzi čítaním a vnímaním stali podnetom na významné diskusie o opise ako spôsobe poznania, ako aj o tom, ako a či vôbec sa čítanie o svete líši od jeho priameho prežívania. Skúmanie románov a umeleckej kritiky Georgea Eliota, Thomasa Hardyho, Vernona Leeho a Waltera Patera spolu s vedeckými prácami Hermanna von Helmholtza, Williama Jamesa a ďalších ukazuje, ako nám viktoriánska literatúra ponúka spôsoby, ako sa nielen dotknúť, ale aj popasovať s materiálnymi skutočnosťami, ktoré Clifford Geertz nazval "tvrdými povrchmi života".
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)