Reading Duncan Reading: Robert Duncan and the Poetics of Derivation
V knihe Reading Duncan Reading trinásť bádateľov a básnikov skúma, čo a ako americký básnik Robert Duncan čítal a čo a ako písal. Harold Bloom napísal o spaľujúcej úzkosti z vplyvu, ktorú spisovatelia zažívajú, keď sa boria s bremenom byť originálni, ale pre Duncana to bola úplne iná záležitosť.
Podľa Stephena Collisa totiž "žiadny iný básnik tak otvorene nevyjadril svoj obdiv a vďačnosť voči svojim predchodcom". V prvej časti sa kladie dôraz na Duncanove čitateľské činy, pričom sa sledujú rôzne jeho derivácie - vrátane ukážky Sarah Ehlersovej, ako Milton formoval Duncanove rané básnické ašpirácie, Siobh n Scarryovej, ktorá odhaľuje množstvo zdrojov (vrátane prekladov a korešpondencie), z ktorých čerpá jedna Duncanova báseň, a Cl ment Oudartovej, ktorá skúma Duncanovo používanie "cudzích slov" na vytvorenie "jazyka, ktorému nikto nie je rodný". V druhej časti sa zväzok venuje skúmaniu básnikov, ktorých možno považovať za určitým spôsobom odvodených od Duncana - a tak odhaľuje ďalší uhol pohľadu na Duncanovu derivatívnu poetiku.
J. P.
Craig sleduje, ako Nathaniel MacKey využíva Duncanovho "rádoby šamana", Catherine Martinová vidí Duncanov vplyv v "rozvíjaní poetiky Susan Howeovej, v ktorej má porovnateľnú váhu dvojica pojmov vniknutie a 'povolenie'", a Ross Hair skúma "čítanie na krádež" básnika Ronalda Johnsona. Tieto a ďalšie eseje, ktoré sú tu zhromaždené, sledujú cesty poetickej príslušnosti a príbuznosti a udržiavajú ich ako provokatívne možnosti v Duncanovom vlastnom nevyčerpateľnom diele.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)