The Number on Your Forearm Is Blue Like Your Eyes: A Memoir
3. novembra 1944 bolo batoľa menom Eva, ktorému chýbal jeden mesiac do druhých narodenín, označené ako väzeň A-26959 v Osvienčime. V matkinom náručí omdlela, ale tetovanie a nespočetné ďalšie šoky prežila. Eva Hechtová sa narodila 19. decembra 1942 v Novákoch na Slovensku, v pracovnom tábore pre Židov. Eva a jej rodičia Imrich a Agnes boli v tomto tábore väznení až do deportácie do Osvienčimu. Mesiac pred ich príchodom tam bolo splynovaných niekoľko tisíc matiek a ich detí. Teraz, keď Červená armáda rýchlo postupovala v Poľsku, vraždenie sa zastavilo. Agnes, ktorá vtedy čakala druhú dcéru, a Eva boli ešte nažive, keď bol tábor 27. januára 1945 oslobodený. Jej otec bol prevezený do Melku, podtábora koncentračného tábora Mauthausen, a tam v marci 1945 zomrel. Koncom apríla sa narodila Evina sestra Nora. Agnes Hechtová zostala v táborovom lazarete, kým jej dve dievčatká neboli dostatočne zdravé na to, aby mohli cestovať, a potom ich priviedla späť do svojho domu v Trenčíne na západnom Slovensku. Eva vyrastala s matkou, ktorá musela "prežiť svoje prežitie" - malá rodina žila so stratou manžela/otca, matkiných troch súrodencov a starých a prastarých rodičov. Agnes, ktorá prišla aj o rodinný majetok, sa usilovala vytvoriť pre svoje dcéry normálny domáci život. Ako mnohí preživší v období po holokauste, ani Evina matka nikdy nehovorila o svojich zážitkoch.
Eva často trpela návalmi chorôb, ktorými trpela v Osvienčime. V škole sa jej darilo a pokračovala v štúdiu medicíny v Bratislave. V roku 1966 sa vydala za Jakoba Sultanika, spolužiaka, ktorý prežil holokaust a presídlil sa do Mníchova v Nemecku. Eva v roku 1967 opustila komunistický režim v Československu a odišla za ním do západného Nemecka. Tam začala svoju prax ako pediatrička a neskôr ako psychoterapeutka - a po prvýkrát mala možnosť žiť svoju židovskú identitu.
Jakob zomrel pri tragickej nehode, keď bol ich syn Erik ešte malý chlapec. Eva sa neskôr vydala za lekára Bernda Umlaufa a mala dvoch synov, Olivera a Juliana. Z času na čas sa jej v nočných morách vynárali hrôzy z prvých rokov života, ktoré sa týkali mŕtvych detí a plynových komôr v Osvienčime.
Po tom, čo Eva dosiahla významné postavenie ako pediatrička, detská terapeutka a medzinárodná rečníčka, sa konečne rozhodla vyrozprávať svoj príbeh. V roku 2016, vo veku sedemdesiatštyri rokov, vydala Eva Umlauf s pomocou novinárky Stefanie Oswalt knihu Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen: Erinnerungen (Hoffmann und Campe Verlag). V roku 2023 nemecké vydanie nádherne preložila do angličtiny Shelley Frischová pod anglickým názvom The Number on Your Forearm Is Blue Like Your Eyes (Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči). tieto dojímavé a strhujúce memoáre zasadzujú príbeh jej rodiny do historického kontextu a prinášajú psychologický pohľad na výpovede o citovej traume. Ako človek, ktorý znášal následky holokaustu od detstva, píše: "Želám si, aby sa všetko, čo sa stalo, pochopilo a spracovalo z rôznych perspektív, aby sa zabránilo prenosu osobného utrpenia, spoločenských zlomov a brutálnych transgeneračných tráum na ďalšie generácie." Táto kniha čerpá z dlhoročných rozhovorov, bohatej korešpondencie, archívneho výskumu v Európe a Izraeli, z ciest do pracovných a koncentračných táborov a z autorkiných osobných spomienok.