Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8 hlasoch.
Emperors and Usurpers in the Later Roman Empire: Civil War, Panegyric, and the Construction of Legitimacy
Jednou z hlavných téz histórie je, že ju píšu víťazi, a nikde nenachádza väčšiu oporu ako v neskoršej Rímskej ríši. V rokoch 284 až 395 n.
l. si cisársku moc nárokovalo najmenej 37 mužov, hoci dnes uznávame sotva polovicu z nich za "legitímnych" vládcov a viac ako dve tretiny z nich zomreli rukami svojich poddaných. Nový panovník sa po uchopení moci musel verejne legitimizovať a zdiskreditovať svojho predchodcu: otvorená kritika nového režimu sa stala vlastizradou, historici zo strachu pred represiami zatajovali svoje svedectvá a samotné mená porazených cisárov boli vyškrtnuté z verejných nápisov a vymazané z úradných záznamov.
Ako môžeme v období takéhoto chaosu dúfať, že sa nám podarí spravodlivo a objektívne zaznamenať dejiny rímskeho štátu? Emperors and Usurpers in the Later Roman Empire sú prvé dejiny občianskej vojny v neskoršej Rímskej ríši napísané v angličtine a ich cieľom je riešiť túto otázku zameraním sa na rôzne spôsoby, akými sa po sebe nasledujúce cisárske dynastie pokúšali legitimizovať samy seba a čeliť hrozbe takmer neustáleho vnútorného spochybňovania ich vlády.
Najmä panegyrika sa ukazuje ako kľúčový nástroj na pochopenie rýchlo sa meniaceho politického sveta tretieho a štvrtého storočia a poskytuje priame dôkazy o tom, ako sa cisári v dôsledku občianskych vojen pokúšali zverejniť svoju legitimitu a delegitimizovať svojich nepriateľov. Veľký význam mal aj ceremoniál a oratórium sprevádzajúce cisárske súdy: agresívne využívané na dramatizáciu a neustále pripomínanie udalostí nedávnych občianskych vojen, naratívy vytvorené dvorom v tomto kontexte mali aj neskôr obrovský vplyv na posolstvá a rozprávania, ktoré sa nachádzali v súčasných historických textoch.
Pri skúmaní spôsobov, akými sa následné cisárske dvory snažili komunikovať so svojimi poddanými, ponúka tento zväzok úplne originálne prepracovanie neskorej rímskej vnútornej politiky a ukazuje nielen to, ako sa dali dejiny vymazať, prepísať a prestavať, ale aj to, ako sa občianska vojna a vlastne uzurpácia stali endemickými pre neskoršiu ríšu.
