Hodnotenie:
Recenzie knihy poukazujú na hlboké znepokojenie nad americkou kultúrou zbraní a jej dôsledkami pre spoločnosť. Autor, Dr. Metzl, sa snaží odhaliť zložité súvislosti násilia páchaného strelnými zbraňami, pričom sa zaoberá otázkami, ako sú rasizmus, neúspešné politiky a zásahy v oblasti verejného zdravia. Rozprávanie je vnímané ako dobre informované a realistické, no zároveň v čitateľoch zanecháva pocit otupenosti a beznádeje, pokiaľ ide o schopnosť krajiny účinne riešiť násilie páchané strelnými zbraňami.
Výhody:Kniha je dobre preskúmaná a poskytuje komplexný pohľad na násilie páchané strelnými zbraňami v Amerike. Úspešne načrtáva rôzne faktory, ktoré prispievajú k tomuto problému, ako sú zlyhávajúce politiky, kultúrne vplyvy a manipulácia zo strany politických subjektov. Čitatelia oceňujú realistické vykreslenie problému so zbraňami a považujú poznatky za cenné pre pochopenie zložitosti situácie.
Nevýhody:Kniha sa často opisuje ako depresívna a zanecháva v čitateľoch pocit beznádeje, pokiaľ ide o možnosť zmeny. Niektorí majú pocit, že prináša triezvu realitu bez toho, aby ponúkla nádej na riešenie, čo naznačuje, že americká kultúra zbraní môže byť zakorenená a odolná voči zmene.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
What We've Become: Living and Dying in a Country of Arms
Keď nahý, duševne chorý beloch s AR-15 zabil štyroch mladých farebných ľudí v reštaurácii Waffle House, nashvillský lekár a odborník na zbraňovú politiku Dr. Jonathan M. Metzl sa opäť vyslovil za rozumnú reformu zbraní. Keď však preberal dôkazy týkajúce sa rasovo motivovanej masovej streľby, vynorila sa šokujúca otázka: Vari sa v prístupe k verejnému zdraviu, ktorý roky obhajoval, všetko pokazilo?
Metzl, ktorý dlhodobo stojí na čele hnutia obhajujúceho reformu zbraní ako otázku verejného zdravia, bol po smrteľných streľbách neustále v kontakte s médiami. Vraždy v Nashville v roku 2018 ho však priviedli na cestu k uznaniu obmedzenosti biomedicínskych rámcov na úplnú diagnostiku alebo liečbu neľútostnej zložitosti americkej politiky týkajúcej sa zbraní. Ako to pochopil, verejné zdravie sa ťažšie predáva v národe, ktorý sa zásadne nezhoduje na tom, čo znamená byť bezpečný, zdravý alebo slobodný.
V knihe Čím sme sa stali sa Metzl vyrovnáva s dlhou históriou nedôvery voči verejnému zdravotníctvu, ako aj so širšími silami - sociálnymi, ideologickými, historickými, rasovými a politickými -, ktoré umožňujú, aby sa v Amerike takmer denne vyskytovala masová streľba. Pozorne sleduje cyklus, v ktorom masové streľby vedú k šoku, zdeseniu, volaniu po opatreniach a nakoniec k politickej slepej uličke, a skúma, čo sa deje s dušou národa - a významom bezpečnosti a komunity - keď normalizujeme násilie ako prijateľný kompromis za slobodu. Masové streľby a naša neschopnosť zastaviť ich sa stali niečím viac než len hroznými zločinmi: sú americkou národnou autobiografiou.
Táto brilantná, prenikavá analýza poukazuje na masovú streľbu ako na symptóm našich najnevyriešenejších národných konfliktov. Čím sme sa stali nás nakoniec nasmeruje na cestu vytvárania spojenectva, rasového zúčtovania a sprostredkovania politickej moci, ktorú musíme nastúpiť, aby sme veci napravili.
