Hodnotenie:
Kniha podrobne skúma prehliadanú históriu černošských obyvateľov Concordu v Massachusetts, najmä v okolí rybníka Walden, a poukazuje na ich boj za slobodu a pokrytectvo významných osobností, ako bol Henry David Thoreau. Kombinuje podrobný výskum s rozprávaním, ktoré sa zamýšľa nad marginalizáciou predtým zotročených osôb v meste, ktoré bolo oslavované pre svoje osvietenské ideály.
Výhody:⬤ Dobre preskúmaný a poučný
⬤ vrhá svetlo na dôležité, no prehliadané historické príbehy
⬤ vyzdvihuje pôsobenie černošských obyvateľov
⬤ ponúka kritický pohľad na historické postavy
⬤ poskytuje presvedčivé rozprávanie, ktoré spája minulé nespravodlivosti so súčasným vedomím.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za neorganizovanú a neobjektívnu
⬤ špekulatívny charakter historického rozprávania nemusí uspokojiť všetkých tradičných historikov
⬤ zložitosť témy by mohla byť náročná pre čitateľov neznalých kontextu.
(na základe 9 čitateľských recenzií)
Black Walden: Slavery and Its Aftermath in Concord, Massachusetts
Mesto Concord v štáte Massachusetts je už dlho označované za miesto zrodu americkej slobody a americkej literatúry. Práve tu sa odohrala prvá vojenská bitka revolučnej vojny a práve sem prišiel Thoreau, aby „zámerne žil“ na brehu rybníka Walden. V období medzi revolúciou a osídlením malého domčeka s riadkami fazule však vo Walden Woods žilo niekoľko generácií oslobodených otrokov a ich detí. Žili na okraji spoločnosti a snažili sa žiť slobodne, čo im sľubovala rétorika revolúcie, ale bránila im v tom prax rasizmu. Thoreau bol vo svojej snahe „vyvolať bývalých obyvateľov týchto lesov“ takmer osamotený. Okrem kapitoly, ktorú im venoval vo Waldene, sa na históriu otroctva v Concorde takmer zabudlo.
V knihe Black Walden: Elise Lemire v knihe Čierne otroctvo a jeho dôsledky v Concorde v Massachusetts oživuje bývalých otrokov z Waldenského lesa a mužov a ženy, ktorí ich v 18. storočí držali v otroctve. Po zmapovaní vzostupu concordského otrokára Johna Cuminga sleduje Black Walden boje Cumingovho otroka Bristera, ktorý sa po tridsiatich piatich rokoch otroctva pokúša vybudovať si vlastný život. Brister Freeman, ako sa sám nazýval, a ďalší otroci z mesta dokázali využiť politické napätie, ktoré podnietilo americkú revolúciu, a prinútiť svojich majiteľov, aby sa ich vzdali. Po oslobodení sa však bývalí otroci mohli usadiť len na tých najodľahlejších a najneúrodnejších miestach. Jedným z nich bol aj Walden Woods. Freeman a jeho susedia tu hospodárili, priadli plátno, vyrábali košíky, rozprávali veštby a inak sa snažili prežiť napriek chudobe a prenasledovaniu.
S novým predslovom, ktorý reflektuje vývoj komunity od vydania knihy v tvrdej väzbe, nám Black Walden pripomína, že toto miesto bolo černošským priestorom skôr, ako sa stalo medzinárodne známou zelenou plochou, a zachováva odkaz ľudí, ktorí sa snažili proti všetkým prekážkam prekonať otroctvo a segregáciu.
