Čierni anjeli

Recenzie čitateľov

Čierni anjeli Boba Walického je podmanivá básnická zbierka, ktorá prostredníctvom živých obrazov a lyrickej hĺbky skúma témy mužskosti, práce a osobnej reflexie. Básne vyvažujú drsnú realitu robotníckeho života s momentmi krásy a introspekcie.

Kniha obsahuje precízne spracovanú poéziu, ktorá vyvoláva silné emocionálne reakcie, pútavé metafory a hlboké úvahy o živote. Autor úspešne kombinuje prvky modroarmejskej lyriky s odkazmi na popkultúru, čím vytvára zrozumiteľné a dojímavé príbehy. Každá báseň ponúka významové vrstvy, ktoré nabádajú k viacnásobnému čítaniu.

Niektorí čitatelia môžu považovať zameranie na témy mužskosti a práce za úzkoprsé, čo môže obmedziť príťažlivosť pre širšie publikum. Intenzívne skúmanie nebezpečenstva a krutosti pri práci môže odradiť tých, ktorí hľadajú ľahšie témy.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Black Angels

Obsah knihy:

Robert Walicki v knihe Čierni anjeli hovorí: .. muži vás budú chcieť zlomiť, / ako boli zlomení oni. Tieto básne nás búšia súcitom a pýtajú sa znova a znova: Čo to znamená byť mužom? Strašidelné detaily sa presúvajú od strašiaka k umierajúcej rybe, od Bowieho k Princeovi, keď hlas vyznáva svoju spaľujúcu lásku: .. Chytil som rybu, ale nechcel / som krv.

--Jan Beatty, autorka knihy Jackknife

Básne v netrpezlivo očakávanej celovečernej knihe Roberta Walického sú rovnako ako jej názov nebojácne a nežné zároveň. Báseň za básňou nás Walicki vrhá doprostred sveta, ktorý je taký známy, a predsa taký zvláštny, a potom nám ponúka svoju pevnú ruku, keď nás vedie cez trýznivú, magickú pravdu o nás samých.

--Heather McNaugher, autorka knihy Systém úkrytov

Čo nás tak priťahuje na knihe Čierni anjeli Roberta Walického? Ich strašidelné, numinózne hlasy? Temné a mučivé priestory, ktoré prešli, aby sa k nám dostali? Alebo je to oheň, ktorý ich obklopuje, ostrý a iskrivý ako rezná pochodeň? Možno sú to intímne, spaľujúce posolstvá, ktoré prinášajú - o detstve, identite, práci a bolesti, ale aj o milosrdenstve a "každej časti áno". Nech je to akokoľvek, tieto básne sú návštevou. Žiaria, svietia a zanechávajú po sebe obraz, ktorý pretrváva a pretrváva.

--Richard St. John, autor knihy Každé dokonalé meno

V knihe "Čo chce svetlo" stavia hovoriaci strašiaka, zatiaľ čo sa naňho pozerá jeho sestra. Uvažuje: "Ona nevie, že staviam človeka... V tejto dynamickej básnickej knihe sa prelínajú elegia, vykopávky a vhľad, keď Walicki oplakáva otca, ktorého stratil príliš skoro, a hľadá svoj vlastný plán toho, čo znamená byť mužom. V knihe Skutoční muži Walicki odhaľuje zložitosť svojho hľadania: Skutoční muži ti hovoria sissy a bitch / rýchlo ako úder päsťou, úder do brucha o prestávke... Walicki vo svojich básňach hľadá vzory tak odlišné, ako sú Prince, Bowie, Mario Lemieux a majstri v jeho inštalatérskych prácach, a pohybuje sa v zradných vodách medzi vlastnou citlivosťou a tvrdými stereotypmi mužnosti v širšej kultúre. Je to poučná kniha plná srdca.

--Sharon Fagan McDermott, autorka knihy Život bez nábytku