Pôvodný názov:
Chupacabra: Tales of Blood & Ink
Obsah knihy:
Ahoj, to som ja, Alessandra, môžeš mi hovoriť Sanny, počkaj, nemysli si, že je to preto, že sme si blízki alebo tak, len nechcem počuť, že by si v mojom mene prekrúcal to R, to je všetko.
Tak či onak, hádam sa čuduješ, prečo si tu, ako sme sa vôbec stretli? Vieš, že som len stredoškolák, však? Ja viem, pôsobivé, ale zostaň so mnou, snažím sa odhaliť pravdu o týchto podivných udalostiach, o týchto podivných náhodách, ktoré sa dejú v mojom rodnom meste East Valley.
Vlastne sa na chvíľu vráťme o krok späť a vyrovnajme si pár vecí. Po prvé, zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa vám zdá, že elitná trieda nikdy nestarne, prečo bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujete, bez ohľadu na to, aké máte "šťastie", zdanlivo nemôžete dosiahnuť úroveň, akú vidíte v médiách? Myslel by som si, že už len to by mohlo vyvolať otázky o veciach, o tom, ako a kto a prečo a kedy. Ale zjavne, keď tieto otázky kladiete, stretávate sa s odporom, s klamstvami, s útokmi... Na moje šťastie, to je moja obľúbená príchuť obdivu.
Vážne, nečudo, že tieto záhady ešte neboli odhalené, že nedostali svojich 15 minút slávy. Zakaždým, keď sa v nich šprtáte, vás nastrčia alebo zrušia, alebo ešte horšie... vylúčia. Bože, hovorím ako Hermiona Grangerová, ale myslím to vážne.
Nepochádzam z ničoho, no vlastne nepochádzam z ničoho, s mamou bývame v najchudobnejšej časti mesta a ja som jedna z tých "šťastlivcov", ktorých do EVR priviezli autobusom, aby "ukázali" inklúziu z najvýznamnejšej štátnej školy v krajine.
Ako viete, ak ste hore dávali pozor, môj otec zomrel skôr, ako som sa narodil, takže o ňom veľa neviem, ale viem, že jeho smrť a to, že moja mama je absolútna legenda, mi zabezpečili miesto v EVR. A toto privilégium využívam už od svojich 9 rokov. Keď sa nad tým zamyslím, je to trochu zvláštne, nie je to tak, že ma vybrali, ehhh čokoľvek, no vráťme sa k tomu. Ako som hovoril, vynikal som v každej triede, bol som múdrejší na každom kroku, ha, títo miestni nikdy nevideli nikoho ako mňa, a tak sa mi to páči.
Nie hlúpy, nie moja rasa, nie farba mojej pleti, hovoríme o mojej ekonomickej triede, nedostatku privilégií a mojom veľkom mozgu. Zostaňte so mnou, toto nie je príbeh o rase, je to príbeh o kapitalistickom kastovnom systéme, do ktorého sme sa tu v Amerike uvrhli.
Takže keď hovorím, že som posledný človek, ktorý by mal špehovať a klásť ťažké otázky, viete, že to myslím vážne. Ale už som zase príliš múdry pre svoje vlastné dobro. Nemôžem si tieto otázky nechať v hlave bez odpovede, nemôžem nechať tieto podivnosti pretrvávať bez zdôvodnenia, jednoducho nie som tak nastavený. Takže či už ma vylúčia, alebo (dúfam, že aspoň) umučia, nájdem niektoré pravdy o podhubí americkej elitnej triedy, a to všetko v čase, keď absolvujem jednu z ich elitných škôl, v čase, keď sa hlásim na jednu z ich elitných inštitúcií; bože, tá irónia elitárstva sa mi nestratila.
Dúfam, že ak budem mať šťastie, dostanem sa do prvého radu, aby som videl, ako sa vyrába klobása. Na to, ako sa títo ľudia udržiavajú pri moci, na to, čo obnáša operácia na vytvorenie systému, a čo je najzaujímavejšie, prečo mám, dočerta, pocit, že sa dejú sračky, ktoré realita nedokáže vysvetliť?
Teraz, keď viete trochu viac o tom, proti čomu stojíme, o možných nebezpečenstvách, ste stále ochotní to dotiahnuť do konca?
Áno? Dobre, potom ideme dolu králičou norou.
