Poverty, Charity and the Image of the Poor in Rabbinic Texts from the Land of Israel
V rabínskej literatúre z izraelskej krajiny nie sú chudobní vykreslení ako pasívni príjemcovia darov a podpory, ale ako nezávislí činitelia, ktorí sú zodpovední za svoje správanie. Očakávalo sa, že komunitná starostlivosť o chudobných bude presahovať ich základné potreby v oblasti stravy, oblečenia a prístrešia; do rozsahu charitatívnej činnosti sa zahrnula aj fyzická bezpečnosť chudobných a hodnota ich času, ako aj ich dôstojnosť a sebaúcta.
Yael Wilfandová v tejto monografii ponúka komplexnú a kontextuálnu analýzu hlavných rabínskych textov o chudobe a charite, ktoré vznikli počas prvých piatich storočí spoločného štátu v krajine Izrael, najmä Mišny, Tosefty, Palestínskeho talmudu a midrašov. Ukazuje, že pre rabínov neboli chudobní nevyhnutne považovaní za outsiderov; niektorí študenti a rabíni v Palestíne mohli skutočne osobne zažiť chudobu. Wilfand tvrdí, že takáto sociálno-ekonomická rozmanitosť prispela k mysleniu týchto rabínov, ktorí zriedkakedy vnímali chudobu ako dôsledok priestupku (na rozdiel od babylonského Talmudu).
Táto kniha predstavuje množstvo kontrastných názorov palestínskych rabínov na také otázky, ako napr: Musia správcovia obcí zabezpečiť oprávnenosť žiadateľov o almužnu? Mali by noví chudobní z bohatých rodín dostávať výnimočnú úroveň podpory? Môžu mať susediaci nežidia nárok na ekonomickú pomoc zo židovských komunálnych zdrojov? Skúmaním palestínskych rabínskych prameňov v kontexte hegemónneho grécko-rímskeho (neskôr kresťanského) prostredia a biblického dedičstva ponúka tento zväzok pútavý opis niektorých starovekých prístupov k nadčasovým sociálnym výzvam.