Christy Park

Recenzie čitateľov

Kniha „Christy Park“ je memoárovou knihou, ktorá pozostáva z 18 poviedok reflektujúcich autorovu výchovu v oceliarskom mestečku. Zachytáva podstatu života v tých časoch s motívmi nostalgie, humoru a výziev, ktorým autor a jeho rovesníci čelili.

Čitatelia oceňujú pútavé a príbuzné rozprávanie, humor striedaný s vážnymi témami a úprimné vykreslenie problémov, ktorým autor čelil, najmä v prípade študentov prisťahovalcov. Nostalgické spomienky rezonujú s mnohými, vďaka čomu je kniha príjemným a inšpiratívnym čítaním.

Niektoré recenzie môžu naznačovať obmedzený rozsah, keďže sa zameriava na osobné skúsenosti, ktoré nemusia osloviť všetkých čitateľov, hoci konkrétne výhrady nie sú zdôraznené.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Úryvok z poviedky „Paydays“:

Prebiehala druhá svetová vojna a všetci prispievali na vojnové úsilie, vrátane robotníčok z oceliarskeho priemyslu. Mnohé z týchto robotníčok pochádzali z malých miest v okolí Pittsburghu, takže si prenajímali izbu v Christy Parku, kde bývali počas pracovného týždňa a cez víkend sa vracali domov. Krásna slečna DiMartiniová si prenajala izbu v mojom dome. V deň výplaty sa obliekala a chodila tancovať do nočného klubu v centre mesta.

V jeden deň výplaty boli mama s otcom vonku. V izbe slečny DiMartiniovej hrala hudba, tak som zaklopal na jej dvere a spýtal sa, či niečo nepotrebuje. Otvorila dvere, pozrela na mňa, usmiala sa a povedala, že nie, ale potom sa spýtala, či viem tancovať. Bola oblečená v lesklých čiernych šatách a vyzerala ako filmová hviezda. Pamätám si, že som sa tak rozohnil, že som jej povedal: „Milujem tanec, ale neviem ho robiť.“ Povedala, že mi to ukáže, vyzula si podpätky, objala ma a začala ma učiť na chodbe na poschodí. V rádiu hrala pomalá pieseň a ja som sa jej rozplýval z náručia na podlahe.