Chotyňská kampaň v roku 1621: poľské, litovské a kozácke vojská proti sile Osmanskej ríše

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Khotyn Campaign of 1621: Polish, Lithuanian and Cossack Armies Versus Might of the Ottoman Empire

Obsah knihy:

Na jeseň roku 1621 sa v opevnenom tábore pri Chotyni (Chocim) v Moldavskom kniežatstve stretli spojené poľské, litovské a kozácke vojská s veľkou osmanskou armádou vedenou sultánom Osmanom II. Išlo o záver vojny, ktorá sa začala porážkou poľskej armády pri Cecore o rok skôr. Ako taká bola v skutočnosti súčasťou dlhšieho konfliktu, ktorý sa viedol o vplyv Spoločenstva národov a Osmanskej ríše na Moldavsko. Počas celého septembra a prvej polovice októbra 1621 sa spojeneckým vojskám darilo brániť svoje tábory pred Turkami, pričom obe strany utrpeli veľké straty v dôsledku náročnosti obliehacích operácií a zhoršujúcich sa poveternostných podmienok. Konflikt sa skončil Chotyňskou zmluvou (9. októbra 1621), ktorá nebola výhodná ani pre jednu zo strán. Zastavenie Osmanov sa pritom považovalo za veľký úspech Spoločnosti národov, zatiaľ čo postoje na osmanskej strane mali ďaleko od víťazstva. Dozvuky vojny viedli v roku 1622 k povstaniu janičiarov, ktoré vyústilo do detronizácie a zavraždenia sultána Osmana II.

Kniha sa zameriava na Chotyňskú kampaň v roku 1621 a opisuje denné akcie bojujúcich vojsk - útok, výpady a nájazdy - počas celého obdobia obliehania. Spomínajú sa aj ďalšie vojnové dejiská, ako kozácke operácie z leta 1621 a tatárske nájazdy do poľského vnútrozemia. Čitatelia tu nájdu podrobnosti o organizácii a sile bojujúcich vojsk, informácie o bojovom rozmiestnení vojsk prítomných pri Chotyni a veliteľoch, ktorí vojská viedli. V samostatnej kapitole sú vysvetlené akcie vedúce k vypuknutiu otvoreného konfliktu, ktoré poskytujú dobré historické pozadie vojny. Ďalšia sa venuje výsledkom vojny a spôsobom, ktoré ovplyvnili vnútornú a vonkajšiu situáciu Spoločnosti národov i Osmanskej ríše.

Podobne ako v predchádzajúcich dielach autor využil veľké množstvo primárnych prameňov: od denníkov vojakov zúčastnených na ťažení, cez dobové kroniky, úradné listy a dokumenty až po vojenské súpisy. Medzi použitými dokumentmi sú nielen tie, ktoré napísali Poliaci a Litovci, ale aj kozáci, Nemci a Osmani. Využili sa aj moderné práce, najmä poľských a ukrajinských historikov, aby sa zabezpečil čo najaktuálnejší a najhlbší výskum. Keďže táto téma nemá v angličtine veľké pokrytie, mala by byť cenným doplnkom zbierky každého, kto sa zaujíma o dejiny Poľsko-litovského spoločenstva, Záporožských kozákov a Osmanskej ríše na začiatku 17. storočia.