Chlapec spiaci pod slnkom: Verzie Sandra Pennu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

A Boy Asleep Under the Sun: Versions of Sandro Penna

Obsah knihy:

"Sandro Penna, mladší ako Umberto Saba a Eugenio Montale, ale starší ako Pier Paolo Pasolini, ktorý sa ho ujal, bol v anglicky hovoriacom svete prakticky neznámy. S prudkosťou a jasnosťou na vás tieto znamenité a niekedy znepokojujúce texty vybehnú, akoby boli práve objavené, vyňaté priamo z tajnej ruky básnika. V neobyčajných "variáciách" Petra Valenteho z textov datovaných od roku 1927 až po Pennovu smrť v roku 1977 je prenos priam elektrizujúci." (Ammiel Alcalay)

Peter Valente sa prvýkrát stretol s poéziou Sandra Pennu pri preklade Piera Paola Pasoliniho. V tom čase Valente čítal biografiu o Pasolinim a dozvedel sa o jeho blízkom priateľstve s Pennou. Pasolini trval na tom, že medzi vážnymi čitateľmi poézie nemožno Pennu ignorovať. Sandro Penna sa narodil 12. júna 1906 v Perugii a väčšinu života prežil v Ríme (tam aj 21. januára 1977 zomrel), s výnimkou krátkeho obdobia v Miláne, kde pracoval ako úradník v knižnici. Keď Pasolini prišiel v roku 1950 do Ríma, vyhľadal Pennu, aby ho "previedol". Vedel, že Penna bol zamilovaný do tých istých ragazzi, ktorí sa potulovali po predmestiach Ríma.

Vo svojej poézii Penna jasne hovorí, kto je a čo cíti. To je v dnešnej dobe dosť vzácna vlastnosť. Vzdiaľuje sa od nástrah identity a smeruje k úprimnému vyjadreniu lásky. V Pennovej tvorbe si krásne nie je vedomé samého seba, a preto je erotické: "Nie je krása tých, čo si nie sú vedomí svojej krásy, / krajšia ako tých, čo sú si vedomí? " Je kritický k tým, ktorí svoje túžby skrývajú za tenkú faloš skromnosti:

Tu sú, títo páni života. Sú naozaj veľmi skromní. Dokonca aj keď majú zmysly plne vzrušené, nedokážu nikoho pohoršiť.

Penna v rozhovoroch nikdy neskrýval svoju sexualitu. Raz povedal istému reportérovi (ktorý za rozhovor pravdepodobne musel draho zaplatiť): "Nie som homosexuál. Som pederasta... Homosexualita je výsada." Pennovu homosexualitu v istom zmysle komplikuje morálna dilema:

Problém sexu pohlcuje celý môj život. V každom okamihu premýšľam, či robím správne, alebo nesprávne.

Existuje však aj iný zmysel, v ktorom Penna akceptuje nemožnosť morálneho riešenia svojho "problému" a namiesto toho mení tento negatívny jav na pozitívnu hodnotu:

V mojich básňach sú vždy chlapci. Ale neviem, ako hovoriť o niečom inom. Všetko ostatné je len nudný šum. Nedokážem spievať o dobrých skutkoch.

Keďže sa jeho básne týkajú najmä homosexuálnej lásky, hrozí im, že budú odsunuté do geta čitateľov, ktoré je určené len pre homosexuálov, alebo do iného geta, ktorému sa vyhýbajú aj homosexuáli: pederastia. V Spojených štátoch, kde stále prevláda škandál okolo sexuálnej orientácie, je to problematické. Čo je však dôležitejšie, v Pennovej poézii sa nenachádzajú žiadne oslnivé výroky ani záujem o rodovú politiku. Nenájdete tu ani víziu historického procesu či masu fyzických detailov. Čo však nájdete, je pripútanosť ku každodennej realite. Pennova poézia je úprimná, nenáročná, minimalistická a má hlbokú lyrickú intenzitu a ako napísal Pasolini, veľký priaznivec Pennovej tvorby, v predslove k Pennovej zbierke básní z roku 1970, je "možno najväčším a najradostnejším... taliansky básnik."