Chiru Sakura: Falling Cherry Blossoms: Cesta matky a dcéry cez rasizmus, internáciu a útlak

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Chiru Sakura: Falling Cherry Blossoms: A Mother & Daughter's Journey Through Racism, Internment and Oppression

Obsah knihy:

Grace Eiko Nishikihamová bola ako osemročná násilne odvlečená z domova vo Vancouveri a spolu s rodičmi a súrodencami internovaná vo vnútrozemí Britskej Kolumbie. Chiru Sakura - Padajúce čerešňové kvety sú dojímavé a politicky otvorené memoáre, ktoré napísala Grace, dnes už stará mama, s úryvkami z denníka, ktorý si viedla jej zosnulá matka Sawae Nishikihama.

Vzdelaná žena Sawae sa vydala za naturalizovaného Kanaďana a v roku 1930 emigrovala do Kanady. Prišli s veľkými nádejami a snami o tom, čo im Kanada môže ponúknuť. Avšak už o niečo viac ako desať rokov po tom, ako sa šťastne usadila v oblasti Paueru Gai (Powell Street), sa jej sny a sny jej manžela úplne rozplynuli.

Písal sa rok 1942 a viac ako 22 000 japonských Kanaďanov na západnom pobreží bolo internovaných, ich veci, majetok a domy boli skonfiškované a následne rozpredané kanadskou vládou. Po skončení vojny obmedzenia pohybu japonských Kanaďanov pokračovali ďalšie štyri roky a vláda nariadila všetkým osobám japonského pôvodu, aby sa presťahovali "na východ od Skalnatých hôr", alebo boli deportovaní do Japonska.

Na západnom pobreží sa nebolo kam vrátiť, a tak sa rodina Nishikihamovcov presťahovala najprv na vidiek Manitoby a neskôr, keď boli vládne obmedzenia zrušené, do Winnipegu. Vo veku osemdesiatštyri rokov začala Sawae písať svoje spomienky pre svoje deti, aby sa uistila, že budú poznať príbeh svojej rodiny. Pri prekladaní matkinho denníka začala Grace popri matkiných zážitkoch pridávať aj svoje vlastné skúsenosti a skúmať, ako môže pretrvávať generačná trauma a ako odlišne ona a jej matka interpretovali tieto roky boja.

Napriek rokom stráveným štúdiom umenia a prácou riaditeľky galérie a kurátorky, prekladom matkiných zápiskov a vnímaným snahám jej krajiny jednoducho sa preniesť cez temné obdobie kanadskej histórie Grace naďalej hľadá pochopenie svojej minulosti, pričom čelí sexizmu aj rasizmu. Ako zástankyňa zmierenia sa otvorene delí o svoj príbeh s ďalšími generáciami; Grace sa počas celého príbehu vracia k matkinmu učeniu o nádeji a odolnosti, ktoré symbolizujú čerešňové kvety okolo toho, čo bolo kedysi ich domovom.