Chcieť vojnu: Prečo Bushova administratíva vtrhla do Iraku

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje kritickú analýzu dôvodov a chybných zdôvodnení vojny v Iraku, pričom poukazuje na závažné omyly politických lídrov a následky, ktoré z toho vyplynuli. Argumentuje proti neokonzervatívnej ideológii, ktorá bola hnacím motorom vojny, a naznačuje, že motivácia bola mnohostranná a nešlo len o ropu. Autor zdôrazňuje význam pevného plánu povojnovej obnovy, ktorý výrazne chýbal.

Kniha je oceňovaná za dôkladnosť a hĺbku informácií poskytnutých v stručnom formáte. Recenzenti ju chvália ako nevyhnutné čítanie na pochopenie zložitosti irackej vojny a neokonzervatívneho myslenia. Prináša jasnú kritiku rozhodnutí vedenia, ktoré viedli ku konfliktu, a ich dlhodobý vplyv na zahraničnú politiku USA.

Niektorí recenzenti upozorňujú na možnú zaujatosť autora pri vykresľovaní udalostí a naznačujú, že diskusia nemusí byť vyčerpávajúca, pokiaľ ide o všetky uhly pohľadu. Vyplýva z nich, že rozprávanie môže príliš zjednodušovať niektoré aspekty veľmi zložitej situácie, pričom sa v ňom používa potenciálne silný jazyk, ktorý by mohol niektorých čitateľov odradiť.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Wanting War: Why the Bush Administration Invaded Iraq

Obsah knihy:

Wanting War je prvou komplexnou analýzou často protichodných dôvodov, pre ktoré prezident George W. Bush vstúpil do vojny v Iraku, a jej vplyvu na budúce ozbrojené intervencie USA v zahraničí.

Hoci Biely dom predával vojnu ako nevyhnutnosť na odstránenie údajnej irackej hrozby, v hre boli aj iné zámery. Na základe nových hodnotení prezidentského obdobia Georgea W. Busha, nedávnych memoárov kľúčových predstaviteľov administratívy a vlastných odborných poznatkov Jeffreyho Rekorda o vojenských intervenciách USA od druhej svetovej vojny kniha Wanting War tvrdí, že Bushova invázia do Iraku bola viac o arogancii americkej moci po skončení studenej vojny než o Saddámovi Husajnovi.

Nakoniec bol Irak vybraný nie preto, že predstavoval presvedčivú bezpečnostnú hrozbu, ale preto, že Bagdad bol vojensky bezmocný. Operácia Iracká sloboda bola demonštráciou americkej sily, najmä vôle použiť ju.

Iróniou osudu je, že vojna, ktorá sa začala s cieľom propagovať americkú bojovnosť, pravdepodobne povedie k tomu, že tvorcovia zahraničnej politiky a vojenskí velitelia USA budú mať odpor k použitiu sily za všetkých okolností, okrem tých najpriaznivejších. Tento nový rešpekt voči limitom americkej konvenčnej vojenskej sily, najmä ako nástroja na ovplyvňovanie politických zmien v cudzích kultúrach, a voči prirodzeným rizikám a neistotám vojny sa však môže ukázať ako jedno z mála pozitívnych dedičstiev irackej vojny.

Record tvrdí, že americká skúsenosť v Iraku by mala byť varovaním pre tých, ktorí obhajujú ďalšie vojenské akcie USA.