Chcem ísť navždy domov: Príbehy o tom, ako sa stať a patriť do veľkej metropoly Južnej Afriky

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

I Want to Go Home Forever: Stories of Becoming and Belonging in South Africa's Great Metropolis

Obsah knihy:

Trinásť skutočných príbehov o xenofóbii a spolupatričnosti v Johannesburgu

Generácie ľudí z celej Afriky, Európy a Ázie premenili kov z hlbín zeme na najbohatšie, najdynamickejšie a najrozmanitejšie mestské centrum Afriky, megamesto, v ktorom vzniká postapartheidová Južná Afrika. Zlaté možnosti Gautengu sú však pre novousadlíkov aj miestnych obyvateľov poznačené nebezpečenstvami a ťažkosťami.

Chichi je kaderníčka z Nigérie, ktorá odišla do Južnej Afriky po tom, čo sa jej nevydaril milostný vzťah. Azam prišiel z Pakistanu so skromným balíkom peňazí a snom. Estiphanos prešiel kontinent, keď utekal pred politickým prenasledovaním v Etiópii, aby sa v máji 2008 stal terčom xenofóbnych útokov.

Nombuyiselo je matkou 14-ročného Simphiweho Mahoriho, ktorého v roku 2015 zastrelil somálsky predavač v Snake Parku, čo vyvolalo ďalšiu vlnu násilia proti cudzincom. Po desaťročiach boja proti útlaku bielych sa Ntombiová obrátila so svojím hnevom proti africkým cudzincom, ktorí podľa nej berú Juhoafričanom prácu a podporujú kriminalitu. Papi, bojovník za slobodu a aktivista v Katlehongu, teraz zasvätil svoj život tomu, aby učil mládež vo svojej komunite, že tolerancia je jedinou cestou vpred.

Toto sú niektoré z trinástich poviedok, ktoré tvoria túto zbierku. Sú to príbehy Juhoafričanov, z ktorých niektorí sa narodili v Gautengu, iní pochádzajú zo susedných provincií a snažia sa naplniť sľuby demokracie. Sú to aj príbehy novoprišelcov zo susedných krajín a z takých vzdialených krajín ako Pakistan a Rwanda, ktorí hľadajú bezpečnú budúcnosť práve v týchto sľuboch.

Príbehy, ktoré zozbierali výskumníci, novinári a spisovatelia, odrážajú mnohé aspekty desaťročí po skončení apartheidu v Južnej Afrike. Spolu vyjadrujú emócie a vzťahy vychádzajúce z paradoxného miesta rozhorčenia a nádeje, násilia a solidarity. Hovoria o priesečníkoch medzi ľuďmi a ich minulosťou a o tom, ako pri vytváraní seba samých a iných formujú aj Južnú Afriku. V pozadí týchto výpovedí je nostalgia za predstavovanou budúcnosťou, ktorá sa nikdy nemôže uskutočniť. Sú to príbehy o večnom hľadaní miesta nazývaného "domov".