Charlotte Perkins Gilmanová: Žltý papier na stenu a história jeho vydania a recepcie: A Critical Edition and Documentary Casebook

Recenzie čitateľov

Recenzie poukazujú na rozdiely medzi filmovou adaptáciou „The Yellow Wallpaper“ od Johna Clivea a pôvodným príbehom Charlotte Gilmanovej. Diskutujú o tom, ako film prináša nové scény a mení vykreslenie postáv, pričom sa zameriavajú najmä na tému patriarchálneho útlaku, ktorý zažíva Charlotte. Hoci sa adaptácia snaží rozšíriť príbeh a dať mu súčasný kontext, odchyľuje sa od pôvodného zámeru Gilmanovej, ktorým bola kritika neúčinnej liečby odpočinkom, ktorá bola ženám predpisovaná vo viktoriánskej ére.

Adaptácia dodáva postave Charlotte hĺbku a upozorňuje na témy útlaku žien v spoločnosti. Obsahuje nové scény, ktoré umocňujú emocionálny príbeh, ako napríklad interakcie Charlotte s jej rodinou a zobrazenie jej syna. Režisérka tiež vyzdvihuje agresívne aspekty charakteru jej manžela, čím zdôrazňuje utláčateľskú povahu patriarchálnej spoločnosti.

Adaptácia sa výrazne odchyľuje od pôvodného príbehu, mení charakteristiku Šarlottinho manžela a mení kľúčové prvky zápletky. Niektorí kritici tvrdia, že nové scény a interakcie postáv oslabujú pôvodné posolstvo Gilmanovej, ktorým bolo odhalenie zlyhania liečby zvyškom tela. Okrem toho Cliveova adaptácia môže vnucovať odlišnú interpretáciu príbehu, ktorá nie je úplne v súlade s Gilmanovej zámermi.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Charlotte Perkins Gilman's the Yellow Wall-Paper and the History of Its Publication and Reception: A Critical Edition and Documentary Casebook

Obsah knihy:

Od svojho vydania v roku 1892 je Žltý papier Charlotte Perkinsovej Gilmanovej vždy uznávaný ako silná výpoveď o viktimizácii ženy, ktorej neurastenický stav je úplne nesprávne diagnostikovaný, zle liečený a nepochopený, takže musí čeliť šialenstvu sama, ako väzeň vo vlastnej spálni. Nikdy predtým však nebol samotný príbeh zobrazený ako viktimizovaný.

V tomto prvom kritickom vydaní Gilmanovej Žltého nástenného papiera, ktoré dopĺňajú dobové recenzie a doteraz nepublikované listy, Julie Bates Docková skúma rôzne mýtické rámce, ktoré sa používali na legitimizáciu Gilmanovej príbehu. Editorka rozoberá, ako moderné feministické kritiky čítajú (a nesprávne čítajú) dostupné dokumenty, čím podporujú súbor legiend, ktoré majú pôvod v samotnej Gilmanovej a ktoré propagujú takmer svätý pohľad na priekopnícku feministickú autorku. Dokumenty sprístupnené v zbierke umožňujú vedcom a študentom posúdiť z prvej ruky Gilmanovej tvrdenia o vplyve príbehu na jej prvé publikum.

Dock po prvý raz od prvého vydania predstavuje autoritatívny text Žltej nástennej mapy. Súčasťou je textový komentár, úplný opis všetkých relevantných textov, zoznamy redakčných úprav a predkopírovaných obsahových variantov, kompletná historická kolokácia, ktorá dokumentuje všetky varianty nájdené v dôležitých vydaniach po roku 1892, a zoznam textových zdrojov pre viac ako sto reprintov poviedky v antológiách a učebniciach.

Ďalšie dokumenty v zborníku, ktoré osvetľujú históriu vydávania a recepcie poviedky, zahŕňajú Gilmanovej postupné a rôzne výpovede o histórii poviedky, jej denníkové a rukopisné záznamy a listy týkajúce sa poviedky, korešpondenciu W. D. Howellsa s Gilmanovou a Horaceom Scudderom, redaktorom časopisu The Atlantic Monthly, a jeho poznámky o poviedke, keď ju pretlačil v Great American Short Stories, a viac ako dve desiatky recenzií poviedky od Gilmanovej súčasníkov.

Spolu tieto kritiky, texty, dokumenty a anotácie predstavujú bohatý a cenný príspevok ku Gilmanovej vedeckému bádaniu a spochybňujú feministickú literárnu kritiku, ktorá pomáhala formovať interpretácie literárneho majstrovského diela.