Journey of the Streets
Nemal som ani tušenie, čo Boh naplánoval pre moju budúcnosť, ktorá ma pripravovala nielen na misijné pole týkajúce sa bezdomovcov, ale aj na to, aby som si do srdca a mysle vryl, na základe osobnej skúsenosti, to, ako sa väčšina z nich cíti vo svojej situácii. Všetci majú svoj vlastný príbeh. Viem, že aj ja mám svoj. Zistil som, že máme veľa spoločného. Naozaj sme mali! Väčšina z nás pracovala spolu na rôznych pracovných pozíciách, zdieľali sme dobré aj zlé príbehy z našich životov, aj naše nádeje a sny. Keď sme našli iných, ktorým sme mohli dôverovať a s ktorými sme si rozumeli, mali sme tendenciu spolu táboriť. Bol som znovuzrodený kresťan a nemal som nič radšej, ako sa s tými, ktorí boli vnímaví, podeliť o svoju vieru a nádej v Ježiša Krista. Niektorí nemali záujem, ale s tými, ktorí mali, sme dokázali vytvoriť celkom pevné puto. Počas dní, týždňov, mesiacov a rokov, ktoré som s niektorými z nich pracoval, som si vytváral dobré meno, reputáciu. Žil som ako bezdomovec len preto, že ako nekvalifikovaný robotník, akým som bol, mi minimálna mzda nikdy nestačila na to, aby som mohol vážne uvažovať o snahe získať byt a práca bola taká sporadická, že som potreboval peniaze na základné potreby. Stávalo sa mi, že som bol celé dni bez peňazí. Bolo to ťažké, veľmi ťažké. Vďaka rastúcemu rešpektu voči mne a mojej viere som mohol niektorých priviesť k osobnému vzťahu viery s Kristom, a to bol vrchol môjho života, keď sa to malo stať.
Život v prírodných živloch počas rokov, niekedy aj v kratšom čase, v závislosti od jednotlivca, si vyberá svoju daň na fyzickom zdraví a schopnosti pracovať každý deň tak, ako by si človek želal. Niektorí by ochoreli, iní by sa zranili, niektorých by okradli a nechali napospas smrti, aby na nich neskôr niekto iný narazil. Dážď by vás premočil, zima by vás zmrazila, choroba by sa zdala ako peklo; plač by ničomu nepomohol. Ľudia z cirkvi hovorili, že nás majú radi, a správali sa k nám s úplným povýšeneckým posmechom - človeku z toho zovrelo srdce a čoskoro by začal premýšľať, či naozaj existuje nádej, že sa veci zlepšia. Začal som sa hnevať nie na seba, ale na ostatných, ktorých životy sa zdali byť denne na hranici života a smrti; a hľadal som Boha, čo by som mohol urobiť, aby som pre NICH niečo zmenil. Chodil som z kostola do kostola, príjemne, ale naliehavo som hľadal, aby prispeli peniazmi na pomoc misiám, ktoré pomáhajú bezdomovcom nájsť prácu a skutočné miesto na život; ale vysmievali sa mi, kruto ( údajne vznešení pastori) sa mi vysmievali a klamali mi. To ma rozzúrilo, ale nechal som si to pre seba. Časom vo mne Boh začal pôsobiť to, čo teraz vnímam ako službu písania, teraz, keď mám vlastné bývanie, a stále chodím každý týždeň na stretnutia biblických štúdií, aby som zostal v kontakte s tými, ktorých poznám už roky, a aby som sa stretol s novými.
Vidím hmatateľné dôkazy toho, že Boh sa pohybuje v ich životoch a pomáha im získať miesto na život a vidím úsmevy na ich tvárach... ÚŽASNÉ úsmevy! To je moja odmena, ĎAKUJEM BOHU ZA TO!!! Vychutnajte si knihu CESTA ULICAMI!!!!!!!
