Cesta, po ktorej som kráčal

Recenzie čitateľov

Kniha „Cesta, ktorou som kráčal“ od Richa Cacaceho sa stretáva s pozitívnymi ohlasmi pre úprimné opísanie jeho životných skúseností, najmä vojenskej služby. Recenzenti ju považujú za pútavú, inšpiratívnu a dobre napísanú, pričom mnohí sa s autorovými príbehmi osobne stotožňujú. Rozprávanie obsahuje zmes osobných triumfov, zlyhaní a úvah o významných udalostiach, čo z neho robí úprimné čítanie.

⬤ Pútavé a dobre napísané
⬤ príbuzné a osobné príbehy
⬤ inšpiratívne rozprávanie
⬤ úprimné zamyslenie nad vojenským životom
⬤ emocionálna hĺbka
⬤ pozitívny vplyv na čitateľov a vyvoláva príjemné spomienky.

Niektorí recenzenti môžu pociťovať nedostatok širších súvislostí mimo autorových osobných skúseností, iným môže byť zameranie na vojnové zážitky pre niektorých čitateľov zaťažujúce.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Path I Walked

Obsah knihy:

Richard Cacace chcel zanechať kroniku svojho života svojim synom a hovoril s nimi o tejto myšlienke. Povedali mu, aby to urobil pod dvoma podmienkami: po prvé, aby povedal pravdu a po druhé, aby povedal všetko - dobré aj zlé.

Táto kniha vznikla ako záznam nezabudnuteľných okamihov jeho prvých dvadsiatich piatich rokov. Počas tohto obdobia sa jeho život zdal byť veľkou jazdou na horskej dráhe. Jeho život do dvadsiatich rokov sa zdal byť dlhým stúpaním nahor k najvyššiemu bodu jazdy. Zrazu sa zrútil na najnižší bod svojho života. Trvalo takmer štyri roky, kým opäť dosiahol ďalší vysoký bod. Pýcha na jeho úspechy spôsobila, že písanie išlo rýchlo. Keď prišiel na kostlivcov v skrini, musel sa prinútiť otvoriť dvere a vypustiť ich von. Písal o sebe veci, ktoré nikto nevedel. Výsledkom bolo, že pocítil úľavu, že to urobil.

Rozpráva o svojom pôsobení v americkej námornej pechote, kde sa mu vrátil pocit hrdosti, ktorý mu pomohol dostať sa z priepasti, do ktorej spadol. Naučilo ho to vážiť si ľudí nie podľa ich farby pleti alebo národnosti, ale podľa ich úsilia a túžby. Vietnam mu dal opäť chuť žiť. Boli tam incidenty, pri ktorých mal byť zabitý, ale vyviazol bez jediného škrabanca. Boli tam incidenty, keď bol na pokraji zdravého rozumu a niekto zasiahol, aby mu zabránil urobiť niečo, čo by mu zničilo život. Vietnam pomohol v jeho očiach zjednodušiť rovnicu vzťahu ľudí k ľuďom. V rozhodujúcej chvíli sa navzájom potrebovali a bolo im jedno, či sú belosi, černosi, Hispánci alebo Ázijci. Naučil ho tiež, že v každom z nás zúri boj medzi dobrom a zlom, a ak si nedáme pozor, zlo môže zvíťaziť. Vráťte sa spolu s ním na začiatok 50. rokov minulého storočia a kráčajte po ceste, po ktorej kráčal on.